Acerola (Malpighia emarginata, DC. 1824)

Identita

Malpighia emarginata (Malpighia emarginata DC., 1824) je ovocný ker z čeľade Malpighiaceae. Vo francúzskych Antilách a na Réunione sa nazýva cerisier-pays. Jeho plod, acerola, pripomína tvarom aj farbou európsku čerešňu, hoci s ňou botanicky nie je príbuzný. ^{8 1}

Pomenovanie acerola pochádza od európskeho druhu Crataegus azarolus, hlohu, ku ktorému prví kolonisti prirovnali červený plod iba podľa vzhľadu. Anglické mená Barbados cherry a West Indian cherry odkazujú na karibskú oblasť. Na Barbadose sa ovocie dlho zbieralo a predávalo, skutočný pôvodný areál však siaha ďalej, až na sever Južnej Ameriky. ⁵

Poznávacie znaky

Rozložitý ker s krátkym kmeňom má zvyčajne 2 až 3 m, môže však dosiahnuť výšku aj šírku 6 m. Vždyzelené elipsovité lesklé listy merajú 2 až 7 cm. Ich okraj nemá zuby ani ostne, čím sa odlišujú od pravých cezmín. ⁵

Drobné kvety vyrastajú v skupinách v pazuchách listov a majú päť ružových až levanduľových lupienkov s rozstrapkaným okrajom. Po dažďoch sa kvitnutie opakuje viackrát za rok; v priaznivom podnebí umožňuje 2 až 3 úrody ročne. ^{5 4}

Mäsitá kôstkovica je jasnočervená, sploštená až guľatá a často zreteľne trojlaločná. Má šírku 1,25 až 2,5 cm a veľmi šťavnatú oranžovú dužinu, ktorej kyslosť pri dozrievaní klesá. Obsah vitamínu C dosahuje až 4 676 mg na 100 g v nezrelom plode a približne 2 000 mg na 100 g v zrelom plode. ⁵

Užitočná taxonómia

Vedecké meno Malpighia emarginata DC. pochádza z roku 1824. USDA GRIN zhromažďuje pri tejto plodine aj historicky používané mená Malpighia punicifolia L., Malpighia retusa Benth. a Malpighia umbellata Rose. ^{2 1}

Najčastejšiu obchodnú zámenu spôsobuje Malpighia glabra L., samostatný druh rozšírený od južného Texasu cez Karibik po Venezuelu a Ekvádor. Škôlky pod týmto menom často ponúkali acerolu. Pri komerčne pestovanej plodine sa historicky používalo aj meno Malpighia punicifolia, stabilným botanickým označením produkčnej rastliny však zostáva Malpighia emarginata. ^{2 6}

Nedávne sekvenovanie genómu aceroly uviedlo počet chromozómov 2n = 20 a zostavu približne 1,03 miliardy párov báz s viac než 35 000 predpokladanými génmi. Vysoká heterozygotnosť vysvetľuje premenlivú kvalitu plodov semenáčov a podporuje využitie vegetatívneho rozmnožovania. ⁷

Stanovište a rozšírenie

Domovom druhu sú Malé Antily od ostrova Saint Croix po Trinidad, ďalej Curaçao, Margarita a sever Južnej Ameriky až po Brazíliu. ^{5 4}

Na Floridu bol zavedený v roku 1887; komerčné pestovanie v Portoriku sa rozvíjalo po roku 1945. Dnešná produkcia sa sústreďuje najmä na severovýchode Brazílie a v delte Mekongu vo Vietname, teda v oblastiach vzdialených od pôvodných miest výskytu. ^{5 7}

Vo francúzskych Antilách a na Réunione sa tento ker prispôsobuje podmienkam od pobrežia približne do 800 m nadmorskej výšky. Pestuje sa skôr v kreolských záhradách a malých domácich sadoch než na veľkých plantážach. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dažďové obdobia spúšťajú kvitnutie viackrát ročne. Následné plody dozrievajú veľmi rýchlo, preto vyžadujú zber takmer denne alebo aspoň každé dva až tri dni. Pri dlhšom odklade opadávajú alebo sa kazia na zemi. ⁵

Pestovatelia uprednostňujú odrezky polodrevnatých konárikov pred výsevom. Úsek dlhý 20 až 25 cm z tohtoročného dreva zakorení približne za 60 dní. Klíčivosť semien býva nižšia než 50 %; rozdiel súvisí s výraznou heterozygotnosťou genómu druhu. ^{5 7}

Odrezkovaná rastlina zvyčajne kvitne a plodí už vo veku 2 až 3 rokov, ak má teplo a slnečné stanovište. Bez oboch podmienok zostáva úroda nízka a nepravidelná.

Využitie a riziká

Plody aceroly sa bežne jedia surové alebo spracúvajú na šťavy, džemy a sirupy. Zároveň sa z nich vyrábajú prášky a tablety s vitamínom C, ktoré využívajú mimoriadnu koncentráciu kyseliny askorbovej. ^{4 5}

Ľudové liečiteľstvo pripisuje rastline využitie pri pečeňových ťažkostiach, hnačke, dyzentérii a kašli. Guma z kôry sa tradične používa pri chorobách dýchacích ciest. Ide o tradičné postupy, ktoré nenahrádzajú lekárske posúdenie. ⁴

Pre ľudí ani domáce zvieratá nie je toxicita doložená; plody sa bežne konzumujú surové aj spracované bez uvádzaných osobitných opatrení. Pri pestovaní predstavujú hlavné riziká škodcovia. Háďatko Meloidogyne incognita napáda korene a karibská ovocná mucha Anastrepha suspensa poškodzuje zrelé plody. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Brazílske komerčné výbery zahŕňajú Sertaneja (BRS 152), prispôsobený polosuchému podnebiu regiónu Nordeste, a Jaburu (BRS 366), vybraný pre vysoký obsah vitamínu C. Starší výber Florida Sweet má väčšie a menej kyslé plody než divý typ. ⁷

Pri určovaní treba rozlišovať najmä tieto príbuzné taxóny:

• Malpighia glabra L., samostatný druh často predávaný pod rovnakým obchodným menom Barbados cherry;
• Malpighia punicifolia L., historické meno dlho používané pre rovnakú ovocnú plodinu;
• Malpighia coccigera L., drobný okrasný ker s pichľavými listami pripomínajúcimi cezmínu, určený na obruby či bonsaje, nie na produkciu tohto jedlého ovocia.

Rozhodujúci rozdiel ukazujú okraje listov: Malpighia emarginata ich má celistvé a hladké, kým Malpighia coccigera zubaté a pichľavé. Samotná farba plodu na rozlíšenie nestačí. Úplné vedecké meno s autorskou skratkou DC. navyše pomáha predísť obchodnej zámene s Malpighia glabra. ^{6 2}

Hlavné zdroje

• International Plant Names Index, Malpighia emarginata DC.
• USDA GRIN Taxonomy, Malpighia emarginata DC.
• GBIF, Malpighia emarginata DC.
• Plants For A Future, Malpighia emarginata
• Morton, Fruits of Warm Climates, barbadoská čerešňa
• Useful Tropical Plants, Malpighia emarginata
• Zostavenie genómu aceroly (Malpighia emarginata DC.) na úrovni chromozómov
• Cirad Caribfruits, antilská čerešňa