Líčidlo jedlé (Phytolacca acinosa, Roxb. 1814)

Identita

Líčidlo jedlé (Phytolacca acinosa Roxb., 1814) je trváca bylina z čeľade Phytolaccaceae. V angličtine sa označuje aj ako Indian pokeweed. Škótsky botanik William Roxburgh ho opísal v roku 1814 v katalógu botanickej záhrady v Kalkate. Prijaté meno sa odvtedy nezmenilo, hoci v záhradníctve naďalej prežívajú jeho synonymá. ^{2 1}

Druhové prídavné meno acinosa vychádza z latinského acinus, bobuľa hrozna, a opisuje dužinaté plody zoskupené v hustom strapci. Synonymum Phytolacca esculenta, ktoré zaviedol belgický záhradník Louis Van Houtte, pripomína skoré potravinové využitie mladých výhonkov v Európe. To predchádzalo podrobnejšiemu zdokumentovaniu jedovatosti dospelej rastliny. ⁶

Z miernej východnej Ázie sa druh dostal už v 19. storočí do Európy a Severnej Ameriky. Dôvodom boli mladé výhonky využívané ako potrava a farbivo z plodov. Miestami sa naturalizoval a v niektorých oblastiach druhotného areálu sa dnes hodnotí ako potenciálne invázny. ⁸

Poznávacie znaky

Vzpriamený trs dosahuje výšku 1 až 2 m. Nesie ho dužinatá, ryhovaná stonka, podľa jedinca zelená až purpurová. Elipsovité až kopijovité listy bývajú pomerne široké, dlhé až 35 cm a široké až 19 cm. Ich báza sa klinovito zužuje a vrchol prechádza do dlhej špičky. ^{4 7}

Biele až zelenkastobiele kvety tvoria husté, vzpriamené strapce, dlhé 5 až 30 cm. Postavenie strapca sa nemení ani pri dozrievaní plodov a rozlišuje druh spoľahlivejšie než samotný počet tyčiniek. Pri Phytolacca acinosa zostáva zvislý, pri Phytolacca americana sa skláňa a ovisne. Kvety ázijského druhu majú 5 okvetných lístkov, 8 tyčiniek a 8 voľných plodolistov. Americký druh má oproti tomu počet desať a plod sa spája do jednej bobule. ⁷

Dozrievajúce plody menia zelenú farbu na fialovočiernu, pričom plodný strapec naďalej stojí vzpriamene a neohýba sa k zemi. Hrubý dužinatý koreň tvarom pripomína ženšen. Táto podobnosť viedla k viacerým zdokumentovaným otravám zberačov, ktorí rastlinu nesprávne určili. ⁵

Užitočná taxonómia

Prijatým menom tohto druhu zostáva Phytolacca acinosa Roxb. Synonymia zahŕňa najmä kombinácie v rámci rodu: Phytolacca esculenta (Van Houtte) Maxim., Phytolacca acinosa var. kaempferi (A.Gray) Makino, Phytolacca insularis Nakai a Sarcoca acinosa (Roxb.) Skalický.

Tieto štyri synonymá sa ešte objavujú v regionálnych flórach východnej Ázie, najmä Japonska a Kórey. Varieta kaempferi tam niekedy označuje miestne populácie bez vlastného taxonomického statusu. Stabilným určovacím bodom zostáva dvojmenný názov Phytolacca acinosa. Kew ani International Plant Names Index neprijímajú žiadne z uvedených štyroch synoným ako platné meno druhu. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Himalájske svahy severného Pakistanu, Nepálu a Bhutánu tvoria západnú časť pôvodného areálu. Ten ďalej zahŕňa väčšinu Číny, Kóreu, Japonsko, Taiwan a sever Vietnamu. V tejto miernej oblasti východnej Ázie rastie líčidlo v údoliach, na svahoch a lesných okrajoch v nadmorskej výške 500 až 3 400 m. Vstupuje aj na obrábané pozemky a okraje ciest. ^{1 3}

Historické potravinové a farbiarske využitie priviedlo rastlinu do Európy aj Severnej Ameriky. Naturalizované výskyty sú známe vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Chorvátsku aj vo Wisconsine, často v živých plotoch alebo na mestských okrajoch. Novšia štúdia ju v druhotnom areáli označuje za naturalizovanú s inváznou tendenciou. Rozšírením zatiaľ zaostáva za Phytolacca americana, ktorá je na rovnakých stanovištiach usadená širšie. ^{8 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie líčidla prebieha od júna do augusta, po ňom nasleduje plodenie trvajúce do septembra. Semená majú výraznú dormanciu. Klíčenie si vyžaduje skarifikáciu alebo dlhšie pôsobenie chladu, takže uchytenie môže byť pomalé. Zrelé plody napriek tomu obľubujú vtáky, ktoré semená účinne rozširujú. ⁸

Z trvácej dužinatej bázy vyrastá v bohatej a sviežej pôde každoročne nová nadzemná časť. Počas jediného vegetačného obdobia vytvorí veľa biomasy. Rýchly rast súvisí aj so záujmom o rastlinu pri čistení pôd. Na znečistených banských haldách pri čínskom Siang-tchane vedci zistili v suchých listoch až 19 300 µg/g mangánu. Takéto množstvo radí Phytolacca acinosa medzi dobre zdokumentované hyperakumulátory tohto prvku. ⁹

Záhradnícke rozmnožovanie využíva výsev stratifikovaných semien alebo delenie bázy na jar či na jeseň. Delené časti sa ujímajú rýchlejšie a zachovávajú vlastnosti spoľahlivejšie než semenáče. Pri výseve zostáva vzchádzanie nepravidelné aj napriek vhodnej príprave semien. ³

Využitie a riziká

V čínskej a indickej tradičnej medicíne sa koreň a mladé výhonky používali pri opuchoch, kašli, močových ťažkostiach a niektorých infekciách. Novšie práce potvrdzujú protizápalové, antimikrobiálne a protinádorové aktivity koreňových extraktov. Z týchto výsledkov však zatiaľ nevyplýva overené klinické využitie rastliny. ⁴

Celá rastlina je jedovatá. Saponíny nazývané eskulentozoidy, triterpenoidy a alkaloid hypaforín dráždia sliznice úst aj tráviaceho traktu. Pri závažnej otrave sa objavujú neurologické poruchy, pokles krvného tlaku a poškodenie srdca. Príznaky môžu nastúpiť 20 minút až 3 hodiny po požití. Najlepšie zdokumentovanou príčinou náhodných otráv zostáva zámena koreňa so ženšenom, najmä vo Vietname. ^{5 4}

Ako zelenina sa v Ázii niekedy konzumujú len veľmi mladé výhonky, uvarené a následne scedené. Staršie listy sa stávajú jedovatými. Žiadny domáci spôsob prípravy úplne neodstraňuje riziko, preto tradičný potravinový zvyk neznamená, že rastlina je bezpečná na konzumáciu. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ucelený sortiment záhradníckych kultivarov Phytolacca acinosa neexistuje. Etnobotanická literatúra však opakovane uvádza dve staré formy: bielokvetú formu, ktorej koreň sa niekedy jedol po dlhom máčaní, a červenokvetú formu, s koreňom považovaným za ešte jedovatejší. Ani jedna forma sa nemá považovať za bezpečnú potravinu. ³

Najpodobnejším druhom zostáva Phytolacca americana. Jej ovisnuté strapce a 10 tyčiniek ju odlišujú od ázijského druhu so vzpriamenými strapcami a 8 voľnými plodolistami. V Ázii môže podobnú zámenu vyvolať aj Phytolacca polyandra. Divý koreň pripomínajúci ženšen sa v každom prípade nesmie zbierať bez úplnej istoty v určení rastliny. ^{7 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Phytolacca acinosa Roxb.
• International Plant Names Index, Phytolacca acinosa Roxb.
• Plants For A Future, Phytolacca acinosa (Indian Poke)
• Frontiers in Pharmacology, Traditional uses, botanical description, phytochemistry and pharmacological activities of Phytolacca acinosa
• National Institute for Food Control (Vietnam), Prevention of Phytolaccaceae poisoning
• Tela Botanica / eFlore, Phytolacca acinosa Roxb.
• Flora of China via eFloras, Phytolacca acinosa
• MDPI Plants, Reproductive Biology and Germination Ecology of Phytolacca acinosa in Its Secondary Range
• PubMed, Manganese uptake and accumulation by the hyperaccumulator plant Phytolacca acinosa Roxb.