Sugar pine (Pinus lambertiana, Douglas 1827)

Identita

Pinus lambertiana (Pinus lambertiana Douglas, 1827) je ihličnan z čeľade Pinaceae, pôvodný v horách tichomorského pobrežia Severnej Ameriky. Previsnuté šišky dlhé 25 až 50 cm patria k najdlhším medzi ihličnanmi a na prvý pohľad ju odlišujú od druhov Pinus ponderosa a Pinus jeffreyi z tých istých lesov. Výškou aj hmotou prevyšuje všetky ostatné známe borovice. ^{1 3}

Škótsky prírodovedec David Douglas zozbieral tento druh v roku 1826 v južnom Oregone. Pri tej príležitosti zmeral zrúbaný strom s priemerom kmeňa 560 cm, dodnes neprekonaným rekordom. Vedecký opis vyšiel v roku 1827 v Transactions londýnskej Linného spoločnosti. Epiteton lambertiana pripomína britského botanika Aylmera Bourka Lamberta, autora významnej monografie rodu Pinus. ^{8 3}

Anglické meno Sugar pine odkazuje na sladkú živicu vytekajúcu z rán na kmeni. Živicu bohatú na cyklitoly pôvodní obyvatelia tichomorského pobrežia zbierali a žuli ako žuvačku. Vo veľkom množstve má preháňavý účinok. ^{3 5}

Poznávacie znaky

Žiadna iná borovica nemá také dlhé šišky. Pri Pinus lambertiana sú valcovité, previsnuté a zvyčajne dlhé 25 až 50 cm, výnimočne takmer 66 cm. Zelená šiška môže vážiť až 2 kg a po odhryznutí vevericou či sojkou sa pri páde stáva nebezpečným predmetom. ^{3 2}

Ihlice v tomto druhu vyrastajú vo zväzkoch po piatich, sú dlhé 5 až 11 cm, modrozelené a mierne skrútené. Mladá kôra je hladká a sivá, vekom sa mení na purpurovohnedú až sivohnedú a praská do širokých platní. ^{3 2}

Dospelé stromy bežne dorastajú do 40 až 60 m, výnimočne vyššie. Najvyšší zmeraný živý jedinec pri rieke Rogue v juhozápadnom Oregone dosiahol 78,94 m, viac než ktorákoľvek iná zaznamenaná borovica. Kmeň často presahuje priemer 1 až 2 m, u najstarších stromov aj 3 m. Široká nepravidelná koruna nesie dlhé, takmer vodorovné konáre so šiškami visiacimi na koncoch. ³

Užitočná taxonómia

Pre Pinus lambertiana prijíma POWO/WCVP meno Pinus lambertiana Douglas. Boli opísané viaceré zemepisné či historické variety, dnes väčšinou zahrnuté do synonymiky:

• Pinus lambertiana var. purpurea Lemmon, 1895, forma s purpurovým nádychom šišiek
• Pinus lambertiana var. minor Lemmon, 1888, menšie populácie
• Pinus lambertiana var. martirensis Silba, 1990 a jej forma subsp. martirensis (Silba) Silba, 2009, izolovaná populácia zo Sierra San Pedro Mártir v Dolnej Kalifornii

Rozdiely týchto foriem spočívajú najmä vo farbe šišiek a veľkosti okrajových populácií. Oba znaky sa plynulo menia s nadmorskou výškou a zemepisnou šírkou. Spoľahlivejším orientačným bodom než mená variet zostáva binomické meno Pinus lambertiana. ¹

Stanovište a rozšírenie

Od stredného Oregonu siaha pôvodný areál cez Kaskádové vrchy, Sierra Nevadu a pobrežné pohoria až po Sierra San Pedro Mártir v severnej Dolnej Kalifornii v Mexiku. Vyše 80 % porastov je sústredených v Kalifornii. ^{2 4}

Výškové rozpätie sa výrazne mení podľa zemepisnej šírky: 335 až 1 645 m v Kaskádových vrchoch, 610 až 2 285 m v Sierra Nevade a 2 150 až 2 775 m v mexickom pohorí Sierra San Pedro Mártir na južnej hranici areálu. Pinus lambertiana rastie takmer vždy v zmiešanom lese s duglaskou, Pinus ponderosa, jedľou srienistou, kalocédrom a Pinus jeffreyi. Na jednotlivých stanovištiach zriedka tvorí viac než 25 % porastu. ²

Znášanlivosť zatienenia je pri tomto druhu stredná. V mladosti prekonáva Pinus ponderosa, zaostáva však za kalocédrom a duglaskou a s vekom zreteľne klesá. Napriek výrazným miestnym úbytkom zabezpečuje rozsiahly areál na Červenom zozname IUCN kategóriu málo dotknutý druh. ^{2 7}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na jednom strome vznikajú samčie aj samičie šišky, druh je teda jednodomý. Úrody sú nepravidelné: bohaté sa vracajú priemerne každé štyri roky, podľa stanovišťa v intervale dvoch až siedmich rokov. Až keď kmene prekročia priemer 31 cm, polovica stromov v poraste tvorí šišky pravidelne. ²

Medzi opelením a dozretím semien nastávajú veľké straty. Dozrie iba 40 až 50 % opelených mladých šišiek, zvyšok zaniká prirodzene alebo ho zničia živočíchy. Nosánik Conophthorus lambertianae môže v niektorých rokoch sám zničiť až 75 % úrody. ²

Zrelé krídlaté semená opadávajú na jeseň. Čipmanky, sojky Stellerove a veverice ich roznášajú a ukrývajú v pôde; v Sierra Nevade sa nimi sezónne živia aj baribaly. Semená klíčia na zemi nasledujúcu jar bez striktnej potreby stratifikácie. ^{2 5}

Využitie a riziká

Bledé, ľahké drevo s priamymi vláknami má výbornú rozmerovú stálosť a ľahko sa lepí. Bolo preto vyhľadávané na zlievarenské modely, klávesy klavírov, organové píšťaly a debny na potraviny, pri ktorých sa cenila neprítomnosť živicovej vône. ²

Semená tradične jedli viaceré pôvodné národy tichomorského pobrežia surové, pražené alebo rozomleté na múku. Živica destilovaná na terpentín slúžila zvonka na dezinfekciu rán a vnútorne proti kašľu a tráviacim ťažkostiam. ⁵

Pre mačky, psy ani kone nie je pri tomto druhu evidovaná špecifická toxicita, na rozdiel od Pinus ponderosa s kyselinou izokupresovou. Ako pri väčšine ihličnanov môže veľké množstvo požitého ihličia alebo živice vyvolať mierne prechodné podráždenie trávenia. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Najvážnejšou hrozbou zostáva hrdza bielych borovíc spôsobená hubou Cronartium ribicola. Náhodne zavlečená z Európy začiatkom 20. storočia vytvára smrteľné rakovinové lézie na kmeni. Pinus lambertiana patrí medzi najcitlivejšie severoamerické biele borovice. Huba sa šíri cez ríbezle a egreše rodu Ribes, ktoré sú jej povinnými striedavými hostiteľmi. ²

Pri určovaní býva najčastejšia zámena s Pinus ponderosa a Pinus jeffreyi, susednými drevinami tých istých hôr. Ich šišky merajú 8 až 13 cm a ihlice rastú po troch. Pinus lambertiana má naproti tomu oveľa dlhšie previsnuté šišky na koncoch konárov a ihlice po piatich. ²

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus lambertiana Douglas
• USDA Forest Service, Silvics of North America, zväzok 1: Conifers (1990), Sugar Pine; archívna snímka Internet Archive z 1. septembra 2026
• The Gymnosperm Database, Pinus lambertiana
• USDA PLANTS Database, Pinus lambertiana (sugar pine)
• Plants For A Future, Pinus lambertiana
• Tela Botanica / BDTFX, Pinus lambertiana
• IUCN Red List of Threatened Species, Pinus lambertiana, hodnotenie
• International Plant Names Index, Pinus lambertiana Douglas