Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea, L. 1753)

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) je dužinatá bylina z čeľade Portulacaceae, pestovaná a zbieraná v Stredomorí už od staroveku. Červenkasté mäsité stonky poliehajú na pôde a nesú lesklé listy aj drobné žlté kvety, ktoré sa otvárajú len na niekoľko ranných hodín. Táto kozmopolitná burina utužených pôd dokáže znovu vyrásť aj z úlomku stonky ponechaného po okopávaní.

Čítať ďalej
Vedecký názovPortulaca oleracea
RodPortulaca
RadCaryophyllales

Portulaka zeleninová, Common purslane a Verdolaga

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia · Na overenie : deti · Toxická : mačky, psy, kone a zvieratá
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Jednoročná bylina · Sukulent · Jedlá rastlina · Burina · Historické liečivé využitie
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Letnička
Krajina pôvodu
FrancúzskoŠpanielskoGréckoMarokoTureckoEgypt
Biotop
Teplé úhory, zeleninové záhony, vinice a chodníky; utužené pôdy chudobné na vápnik, do výšky 2 600 m
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
8/10
Čas dozrievania
Kvitne a plodí v lete, niekoľko týždňov po vzídení
Rozmnožovanie
Výsev, Stonkové odrezkovanie
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Vlhkosť
30–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Narušená pôda, Chudobná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Tolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Plné slnko, v tieni rastie pomalšie
Exteriér
Zeleninový záhon, Okraj cesty, Mestská opustená plocha
Vzhľad
Výška5–40 cmŠírka10–30 cm
Listy
Zelená
Kvety
ŽltáVeľkosť0.4–0.6 cm
Plody
Hnedá
Kôra
ZelenáČervená

Celosvetové rozšírenie

Podľa POWO prirodzený areál zahŕňa Makaronéziu, Afriku, Kaukaz, strednú a južnú Európu a siaha po Pakistan a Arabský polostrov. Takmer všade inde bola zavlečená a dnes má takmer kozmopolitné rozšírenie. Jej pôvodnosť v Amerike zostáva predmetom diskusie: semená z ontárijských sedimentov z rokov 1350–1539 naznačujú prítomnosť pred Kolumbom, teda pred neskorším rozšírením pestovaním.

  • Pôvodná6
  • Introdukovaná2
  • Francúzsko
  • Španielsko
  • Grécko
  • Maroko
  • Turecko
  • Egypt
  • Spojené štáty
  • Austrália

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea L., 1753) je dužinatá bylina z čeľade Portulacaceae. Carl von Linné ju opísal v diele Species Plantarum. Medzinárodne sa objavuje aj pod názvami Common purslane a Verdolaga, zatiaľ čo slovenské meno odkazuje na jej využitie ako zeleniny. 6 1

Rodové meno Portulaca sa odvodzuje od latinského portula, malého viečka, podľa kruhovitého otvárania zrelého plodu. Francúzske pomenovanie „pourpier“ sa spája s ľudovolatinským pulli pes, kuracou nohou, čo má pripomínať tvar listu. Druhové meno oleracea znamená po latinsky bylinná alebo zeleninová a vystihuje dlhú tradíciu potravinového využitia. 6

Teofrastos uvádzal túto rastlinu už v 4. storočí pred n. l. medzi zeleninovými bylinami vhodnými na aprílový výsev. Plínius Starší v Naturalis historia, dokončenej v roku 77 n. l., odporúčal nosiť ju ako amulet proti neduhom. Tieto zmienky dokumentujú jej miesto v starovekej kultúre. 5

Poznávacie znaky

Prízemný koberec tvoria dužinaté červenkasté stonky, ktoré sa spravidla rozkonárujú už od bázy. Bežne sa rozprestierajú do šírky 10 až 30 cm; na úrodnej pôde však môžu rásť vzpriamene a dosiahnuť výšku 40 cm. Poliehavý habitus preto nemusí byť rovnaký na každom stanovišti. 5 6

Listy sú pri báze protistojné a smerom k vrcholu striedavé, obrátene vajcovité až podlhovasté, sediace a mäsité. Priemerne merajú 4 cm na dĺžku a 1,5 cm na šírku, v úrodnej pôde aj viac. Žlté sediace kvety vyrastajú jednotlivo alebo v skupinách v pazuchách stoniek. Majú iba 4 až 6 lupienkov širokých najviac 6 mm a za slnečného rána sa otvárajú len na niekoľko hodín. 4 5

Plodom je tobolka otvárajúca sa kruhovitým viečkom, z ktorej sa vysypú lesklé čierne semená. Dospelá dobre vyživená rastlina môže vyprodukovať až 240 000 semien. Také množstvo vysvetľuje, prečo po jednom roku s početným plodením často nasleduje husté vzchádzanie nových rastlín. 5

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Portulaca oleracea L. bolo uverejnené v roku 1753 a patrí do čeľade Portulacaceae v rade Caryophyllales. POWO uznáva dve variety: Portulaca oleracea var. oleracea a Portulaca oleracea var. delicatula Fosberg, endemit atolu Aldabra na Seychelách. Uvádza aj homotypické synonymá Portulaca hortensis Rupr. a Portulaca officinarum Crantz. 1

Pestovaná forma sa často uvádza ako Portulaca oleracea subsp. sativa, Portulaca sativa alebo var. sativa. Ide o mohutnejšie rastliny s väčšími listami a semenami. Zostávajú však súčasťou variability druhu a nemajú osobitné botanické postavenie. 5

Stanovište a rozšírenie

Makaronézia, Afrika, Kaukaz a stredná aj južná Európa až po Pakistan a Arabský polostrov tvoria podľa POWO prirodzený areál tohto druhu. Takmer všade inde bola portulaka zavlečená, takže dnes je takmer kozmopolitná. V Amerike je jej pôvodnosť sporná: semená z ontárijských sedimentov datovaných do rokov 1350 až 1539 naznačujú príchod pred Kolumbom, oveľa skôr než neskoršie záhradnícke šírenie. 1 9

Vyhľadáva najmä utužené, slabo prevzdušnené pôdy chudobné na vápnik, ktoré zadržiavajú málo vody; môže tak upozorňovať na nedostatok vzduchu v pôde. Rastie na úhoroch, v záhonoch a vo viniciach, ale aj na mestských chodníkoch, dunách a morskom pobreží. Výškové rozpätie siaha od hladiny mora až do 2 600 m. 6 7

Svetové rozšírenie portulaky je úzko spojené s činnosťou človeka. Osídľuje predovšetkým narušené pôdy a jej rozširovanie sa pokladá skôr za antropogénne než za výsledok prirodzeného šírenia bez ľudského vplyvu. 8

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na klíčenie potrebuje portulaka teplú pôdu s teplotou nad 25 °C. Už prekrytie iba 5 mm zeminy výrazne obmedzuje vzchádzanie. Zakorenená rastlina kombinuje fotosyntézu typu C4 s metabolizmom CAM, teda s metabolizmom kyselín tučnolistých rastlín. Pri výraznom suchu prechádza na tento druhý spôsob hospodárenia. 5

Kvitnutie v miernom podnebí trvá od júna do augusta. Každý kvet sa otvorí ráno len na pár hodín, potom sa zatvorí a vytvára tobolku. Portulaka je samoopelivá, preto dokáže prinášať plody aj bez návštevy opeľovačov. 6

Prevažuje rozmnožovanie samovýsevom, no aj úlomok mäsitého výhonku ponechaný po okopávaní na pôde môže zakoreniť a obnoviť celú rastlinu. Pri odstraňovaní buriny preto vzniká problém, ak sa stonky len prerušia a ich zvyšky zostanú ležať na záhone. 11

Využitie a riziká

Surové aj varené sa konzumujú všetky časti portulaky. Mierne kyslastú chuť spôsobujú kyselina šťaveľová a jablčná. Rastlina patrí do krétskej stravy a používa sa v kuchyniach Stredomoria, Turecka, Egypta, Mexika aj Ázie. Listy obsahujú veľa omega-3 mastných kyselín, najmä kyseliny alfa-linolénovej, a vitamínov C a E. 3 6

V listoch sa zároveň hromadí významné množstvo rozpustných oxalátov. ASPCA označuje Portulaca oleracea za toxickú pre mačky, psy a kone. Pri prijatí väčšieho množstva hrozia svalová slabosť, slinenie a tras; potravinové využitie u človeka teda nemožno prenášať na bezpečnosť zvierat. 2

Pre hospodárske zvieratá je ďalším podstatným rizikom schopnosť hromadiť dusičnany na pôdach prehnojených dusíkom. Po masovom príjme portulaky na pasienkoch alebo vo výkrmných ohradách boli zdokumentované akútne otravy dusitanmi u hovädzieho dobytka, oviec aj kôz. 10

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zeleninové katalógy ponúkajú najmä veľkolistú a zlatistú formu; pestovaná portulaka nemá mimoriadne bohatý sortiment odrôd. Treba ju odlišovať od Portulaca grandiflora, ktorá sa pestuje predovšetkým pre farebné kvety, nie pre listy určené do kuchyne. 6 5

Najrizikovejšou zámenou je Euphorbia maculata. Jej červenkasté poliehavé stonky sa na prvý pohľad podobajú portulake, ale pri zlomení uvoľňujú dráždivú mliečnu šťavu. Portulaka taký latex nemá. Mladé rastliny Amaranthus retroflexus, s ktorými zdieľa anglické ľudové meno pigweed, majú nedužinaté listy a vzpriamenejší rast. 4

Spoľahlivé rozlíšenie stojí na kombinácii troch znakov: mäsitých stoniek bez latexu, lesklých obrátene vajcovitých listov a drobných žltých kvetov s krátkym trvaním. Jeden izolovaný znak nestačí tak dobre ako ich spoločný výskyt.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je portulaka zeleninová toxická pre mačky a psy?

Áno. ASPCA uvádza Portulaca oleracea ako toxickú pre mačky, psy a kone pre rozpustné oxaláty, ktoré môžu vyvolať svalovú slabosť, slinenie a tras.

Dá sa portulaka zeleninová jesť?

Áno, všetky časti sa jedia surové alebo varené a majú mierne kyslastú chuť. Listy obsahujú veľa omega-3 mastných kyselín a vitamínov C a E, no aj oxaláty.

Ako odlíšiť portulaku od Euphorbia maculata?

Euphorbia maculata má podobné poliehavé červenkasté stonky, ale po ich zlomení uvoľňuje dráždivú mliečnu šťavu. Portulaka zeleninová latex nikdy nemá.

Prečo portulaka po vypletí znovu rastie?

Aj malý úlomok dužinatej stonky ponechaný na pôde môže zakoreniť a vytvoriť celú rastlinu. Zvyšky preto treba pozbierať, nestačí iba odrezať viditeľné stonky.

Ohrozuje portulaka hospodárske zvieratá?

V pôde s nadbytkom dusíka môže nahromadiť toxické množstvo dusičnanov. Po masovom príjme boli zdokumentované akútne otravy hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

Odkiaľ pochádza portulaka zeleninová?

Jej prirodzený areál zahŕňa Makaronéziu, Afriku a južnú Európu a siaha po Pakistan. Pôvodnosť v Amerike je sporná, pretože v Ontáriu sa našli predkolumbovské semená.

Kvitne portulaka dlho?

Jednotlivý kvet sa otvorí len na niekoľko hodín počas slnečného rána a potom sa zatvorí, aby vznikla tobolka. V miernom podnebí kvitne najmä od júna do augusta.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.