Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea, L. 1753)

Identita

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea L., 1753) je dužinatá bylina z čeľade Portulacaceae. Carl von Linné ju opísal v diele Species Plantarum. Medzinárodne sa objavuje aj pod názvami Common purslane a Verdolaga, zatiaľ čo slovenské meno odkazuje na jej využitie ako zeleniny. ^{6 1}

Rodové meno Portulaca sa odvodzuje od latinského portula, malého viečka, podľa kruhovitého otvárania zrelého plodu. Francúzske pomenovanie „pourpier“ sa spája s ľudovolatinským pulli pes, kuracou nohou, čo má pripomínať tvar listu. Druhové meno oleracea znamená po latinsky bylinná alebo zeleninová a vystihuje dlhú tradíciu potravinového využitia. ⁶

Teofrastos uvádzal túto rastlinu už v 4. storočí pred n. l. medzi zeleninovými bylinami vhodnými na aprílový výsev. Plínius Starší v Naturalis historia, dokončenej v roku 77 n. l., odporúčal nosiť ju ako amulet proti neduhom. Tieto zmienky dokumentujú jej miesto v starovekej kultúre. ⁵

Poznávacie znaky

Prízemný koberec tvoria dužinaté červenkasté stonky, ktoré sa spravidla rozkonárujú už od bázy. Bežne sa rozprestierajú do šírky 10 až 30 cm; na úrodnej pôde však môžu rásť vzpriamene a dosiahnuť výšku 40 cm. Poliehavý habitus preto nemusí byť rovnaký na každom stanovišti. ^{5 6}

Listy sú pri báze protistojné a smerom k vrcholu striedavé, obrátene vajcovité až podlhovasté, sediace a mäsité. Priemerne merajú 4 cm na dĺžku a 1,5 cm na šírku, v úrodnej pôde aj viac. Žlté sediace kvety vyrastajú jednotlivo alebo v skupinách v pazuchách stoniek. Majú iba 4 až 6 lupienkov širokých najviac 6 mm a za slnečného rána sa otvárajú len na niekoľko hodín. ^{4 5}

Plodom je tobolka otvárajúca sa kruhovitým viečkom, z ktorej sa vysypú lesklé čierne semená. Dospelá dobre vyživená rastlina môže vyprodukovať až 240 000 semien. Také množstvo vysvetľuje, prečo po jednom roku s početným plodením často nasleduje husté vzchádzanie nových rastlín. ⁵

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Portulaca oleracea L. bolo uverejnené v roku 1753 a patrí do čeľade Portulacaceae v rade Caryophyllales. POWO uznáva dve variety: Portulaca oleracea var. oleracea a Portulaca oleracea var. delicatula Fosberg, endemit atolu Aldabra na Seychelách. Uvádza aj homotypické synonymá Portulaca hortensis Rupr. a Portulaca officinarum Crantz. ¹

Pestovaná forma sa často uvádza ako Portulaca oleracea subsp. sativa, Portulaca sativa alebo var. sativa. Ide o mohutnejšie rastliny s väčšími listami a semenami. Zostávajú však súčasťou variability druhu a nemajú osobitné botanické postavenie. ⁵

Stanovište a rozšírenie

Makaronézia, Afrika, Kaukaz a stredná aj južná Európa až po Pakistan a Arabský polostrov tvoria podľa POWO prirodzený areál tohto druhu. Takmer všade inde bola portulaka zavlečená, takže dnes je takmer kozmopolitná. V Amerike je jej pôvodnosť sporná: semená z ontárijských sedimentov datovaných do rokov 1350 až 1539 naznačujú príchod pred Kolumbom, oveľa skôr než neskoršie záhradnícke šírenie. ^{1 9}

Vyhľadáva najmä utužené, slabo prevzdušnené pôdy chudobné na vápnik, ktoré zadržiavajú málo vody; môže tak upozorňovať na nedostatok vzduchu v pôde. Rastie na úhoroch, v záhonoch a vo viniciach, ale aj na mestských chodníkoch, dunách a morskom pobreží. Výškové rozpätie siaha od hladiny mora až do 2 600 m. ^{6 7}

Svetové rozšírenie portulaky je úzko spojené s činnosťou človeka. Osídľuje predovšetkým narušené pôdy a jej rozširovanie sa pokladá skôr za antropogénne než za výsledok prirodzeného šírenia bez ľudského vplyvu. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na klíčenie potrebuje portulaka teplú pôdu s teplotou nad 25 °C. Už prekrytie iba 5 mm zeminy výrazne obmedzuje vzchádzanie. Zakorenená rastlina kombinuje fotosyntézu typu C4 s metabolizmom CAM, teda s metabolizmom kyselín tučnolistých rastlín. Pri výraznom suchu prechádza na tento druhý spôsob hospodárenia. ⁵

Kvitnutie v miernom podnebí trvá od júna do augusta. Každý kvet sa otvorí ráno len na pár hodín, potom sa zatvorí a vytvára tobolku. Portulaka je samoopelivá, preto dokáže prinášať plody aj bez návštevy opeľovačov. ⁶

Prevažuje rozmnožovanie samovýsevom, no aj úlomok mäsitého výhonku ponechaný po okopávaní na pôde môže zakoreniť a obnoviť celú rastlinu. Pri odstraňovaní buriny preto vzniká problém, ak sa stonky len prerušia a ich zvyšky zostanú ležať na záhone. ¹¹

Využitie a riziká

Surové aj varené sa konzumujú všetky časti portulaky. Mierne kyslastú chuť spôsobujú kyselina šťaveľová a jablčná. Rastlina patrí do krétskej stravy a používa sa v kuchyniach Stredomoria, Turecka, Egypta, Mexika aj Ázie. Listy obsahujú veľa omega-3 mastných kyselín, najmä kyseliny alfa-linolénovej, a vitamínov C a E. ^{3 6}

V listoch sa zároveň hromadí významné množstvo rozpustných oxalátov. ASPCA označuje Portulaca oleracea za toxickú pre mačky, psy a kone. Pri prijatí väčšieho množstva hrozia svalová slabosť, slinenie a tras; potravinové využitie u človeka teda nemožno prenášať na bezpečnosť zvierat. ²

Pre hospodárske zvieratá je ďalším podstatným rizikom schopnosť hromadiť dusičnany na pôdach prehnojených dusíkom. Po masovom príjme portulaky na pasienkoch alebo vo výkrmných ohradách boli zdokumentované akútne otravy dusitanmi u hovädzieho dobytka, oviec aj kôz. ¹⁰

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zeleninové katalógy ponúkajú najmä veľkolistú a zlatistú formu; pestovaná portulaka nemá mimoriadne bohatý sortiment odrôd. Treba ju odlišovať od Portulaca grandiflora, ktorá sa pestuje predovšetkým pre farebné kvety, nie pre listy určené do kuchyne. ^{6 5}

Najrizikovejšou zámenou je Euphorbia maculata. Jej červenkasté poliehavé stonky sa na prvý pohľad podobajú portulake, ale pri zlomení uvoľňujú dráždivú mliečnu šťavu. Portulaka taký latex nemá. Mladé rastliny Amaranthus retroflexus, s ktorými zdieľa anglické ľudové meno pigweed, majú nedužinaté listy a vzpriamenejší rast. ⁴

Spoľahlivé rozlíšenie stojí na kombinácii troch znakov: mäsitých stoniek bez latexu, lesklých obrátene vajcovitých listov a drobných žltých kvetov s krátkym trvaním. Jeden izolovaný znak nestačí tak dobre ako ich spoločný výskyt.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Portulaca oleracea L.
• ASPCA, portulaka zeleninová (Portulaca oleracea), toxicita
• Plants For A Future, Portulaca oleracea
• Illinois Wildflowers, Common Purslane (Portulaca oleracea)
• Wikipedia EN, Portulaca oleracea
• Wikipedia FR, Portulaca oleracea
• INPN MNHN, Portulaca oleracea L., 1753
• Go Botany / Native Plant Trust, Portulaca oleracea
• Byrne & McAndrews, 1975, Pre-Columbian purslane in the New World, Nature
• Tropical Animal Health and Production, otrava dusičnanmi a dusitanmi u dobytka vo výkrme spôsobená Portulaca oleracea
• Cornell CALS Weed Science, profil portulaky zeleninovej