Štiav tupolistý (Rumex obtusifolius, L. 1753)

Identita

Štiav tupolistý (Rumex obtusifolius L., 1753), známy aj ako štiavec tupolistý, je trváca bylina z rodu Rumex a čeľade Polygonaceae. Plants of the World Online prijíma toto meno pre druh pôvodný v Európe, miernom pásme Ázie až po strednú Sibír a Irán i v severozápadnej Afrike. ^{1 6}

Druhové meno obtusifolius označuje list so zaobleným, nie špicatým koncom, na rozdiel od viacerých štiavov s užšími listami. Rovnaký široký tvar vystihuje anglické pomenovanie broad-leaved dock, teda štiav so širokými listami. ⁷

Poznávacie znaky

Veľké prízemné listy štiavu tupolistého vytvárajú najskôr ružicu. Sú vajcovité až podlhovasté, so srdcovitou bázou, bežne dlhé 25 až 30 cm a široké približne 12 až 15 cm. Okraje zostávajú iba mierne zvlnené, nie výrazne kučeravé. ^{2 8}

Vzpriamená rozkonárená kvetná byľ dosahuje 40 cm až 1,5 m a smerom nahor nesie čoraz útlejšie listy. Drobné obojpohlavné kvety opeľuje vietor. Spočiatku sú zelenkasté, pri dozrievaní červenkasté a pozdĺž byle sa zoskupujú do hustých praslenov. ²

Najspoľahlivejším určovacím znakom je plod, pretože tvar listov sa pri mladej ružici posudzuje ťažšie. Každú nažku obaľujú tri trváce krovky dlhé 3,5 až 6 mm, každá s 2 až 5 zubmi na okrajoch. Iba jedna krovka má uprostred výrazné zhrubnutie, nazývané výrastok či hrbolček. ⁸

Užitočná taxonómia

Meno Rumex obtusifolius L., publikované v roku 1753, zostáva prijatým menom v Plants of the World Online. Druh patrí do čeľade Polygonaceae a podčeľade Polygonoideae. ^{1 7}

Uznáva sa niekoľko poddruhov, odlišovaných najmä podľa ich geografického rozšírenia:

• Rumex obtusifolius subsp. obtusifolius prevláda v západnej Európe a predstavuje typový poddruh;
• Rumex obtusifolius subsp. transiens (Simonk.) Rech.f. sa vyskytuje od strednej Európy po západný Kaukaz.

Vo francúzskych regionálnych flórach sa tento druh niekedy označuje menami „patience à feuilles obtuses“, „patience sauvage“ či „rumex à feuilles obtuses“. Tieto pomenovania sa líšia podľa oblasti a miestnej flóry. ⁶

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál štiavu tupolistého podľa POWO zahŕňa Európu, mierne pásmo Ázie až po strednú Sibír a Irán i severozápad Afriky. Neskôr bol druh zavlečený takmer na všetky kontinenty mierneho pásma. ^{1 9}

Dusíkatá a pravidelne narúšaná pôda výrazne podporuje jeho uchytenie. Platí to pre úhory, okraje ciest, brehy, priekopy, pasienky aj obrábané pozemky. Hojný výskyt často v teréne poukazuje na utlačenú pôdu preťaženú organickou hmotou. Naopak, pri nedostatku dostupného dusíka sa uchytávanie na chudobnej suchej pôde výrazne spomaľuje. ^{4 8}

Mohutný rozkonárený hlavný koreň preniká až do hĺbky 2 m. Odčerpáva podstatnú časť dostupnej vody a živín aj na chudobnej pôde. Práve táto sústava do veľkej miery vysvetľuje schopnosť druhu zotrvať na stanovišti dlhodobo. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie štiavu tupolistého trvá podľa podnebia od júna do októbra. Kvety sú obojpohlavné a vetroopelivé: tá istá kvetná byľ nesie peľ aj semená. U Rumex acetosa sú naproti tomu samčie a samičie rastliny oddelené. ²

Jediná kvetná byľ môže vytvoriť približne 60 000 semien, ktoré si v pôde udržia klíčivosť niekoľko rokov. Takéto množstvo vysvetľuje, prečo zaburinený pozemok často zostáva zamorený viac sezón aj po prvom vytrhávaní rastlín. ⁸

Okrem semien stačí na obnovu celej rastliny aj samotný úlomok koreňa ponechaný v zemi. Časti uložené menej než 12 cm pod povrchom ľahko znovu vyháňajú, takže mechanické odstraňovanie zostáva neúplné, ak sa neopakuje. ³

Využitie a riziká

Potravinové využitie štiavu tupolistého je okrajové a obmedzuje sa na veľmi mladé listy, niekedy uvádzané ako jedlé po uvarení. Ich horkosť nastupuje už skoro v sezóne. Výrazne sa tým odlišujú od Rumex acetosa, ktorý je v kuchyni vyhľadávanejší. ⁴

V tradičnom bylinkárstve sa koreň bohatý na triesloviny používal ako sťahujúci prostriedok a v nálevoch proti žltačke či kožným vyrážkam. Čerstvé listy sa zvonka prikladali na popáleniny a pľuzgiere. Žiadne z týchto využití dnes nepotvrdzujú presvedčivé klinické dôkazy. ⁴

Listy obsahujú rozpustné šťaveľany. Podľa ASPCA vyvoláva požitie veľkého množstva rastlín rodu Rumex, do ktorého patrí aj štiav tupolistý, u psov, mačiek a koní tras a nadmerné slinenie. Zriedkavejšie hrozí aj poškodenie obličiek. ⁵

V Spojenom kráľovstve a Írsku je rozšírený ľudový zvyk potierať popŕhlené miesto spodnou stranou listu, aby sa zmiernil pocit po dotyku žihľavy. Žiadny vedecký dôkaz nepotvrdzuje skutočný účinok nad rámec chladivého dotyku s pokožkou alebo jednoduchého odpútania pozornosti. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke šľachtenie štiavu tupolistého nie je doložené. Je to voľne rastúca burina, ktorá sa nikdy nepestovala ako okrasná rastlina ani zelenina. Uznávajú sa iba botanické poddruhy, odlišované podľa areálu rozšírenia. ⁷

Najčastejšie sa zamieňa s týmito príbuznými druhmi:

• Rumex crispus, štiav kučeravý, má podstatne užšie a výrazne zvlnené listy a krovky plodu s hladkými okrajmi namiesto zubatých;
• Rumex acetosa, štiav lúčny, je menší, dvojdomý a chuťovo omnoho kyslejší; pestuje sa v zeleninovej záhrade, kým štiav tupolistý býva nežiaducou burinou.

Pred vybiehaním do kvetu sa mladé ružice Rumex crispus a Rumex obtusifolius veľmi podobajú, pretože ešte chýba plod umožňujúci jednoznačné rozlíšenie. V porovnaní s mladou ružicou je najspoľahlivejším znakom práve plod: 2 až 5 zubov na okrajoch kroviek označuje Rumex obtusifolius, ich neprítomnosť ukazuje na Rumex crispus. ⁸

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Rumex obtusifolius L.
• Royal Horticultural Society, Rumex obtusifolius, štiav tupolistý
• Royal Horticultural Society, štiavy, rady k burinám
• Plants For A Future, Rumex obtusifolius
• ASPCA, Dock (Rumex sp.), záznam o toxicite
• Integrated Taxonomic Information System, Rumex obtusifolius L.
• USDA GRIN Global Taxonomy, Rumex obtusifolius L.
• Weeds Australia, profil štiavu tupolistého (Rumex obtusifolius)
• VicFlora / Royal Botanic Gardens Victoria, Rumex obtusifolius