Cashapona (Socratea exorrhiza, (Mart.) H.Wendl. 1860)

Identita

Socratea exorrhiza (Socratea exorrhiza (Mart.) H.Wendl., 1860), v peruánskej Amazónii známa aj ako cashapona, patrí do čeľade Arecaceae. Carl Friedrich Philipp von Martius ju prvýkrát opísal v roku 1824 ako Iriartea exorrhiza. Hermann Wendland ju v roku 1860 preradil do rodu Socratea, čím vzniklo dodnes používané vedecké meno. ^{1 2}

Pomenovanie „chodiaca palma“, známe aj z anglického walking palm, pripomína amazonskú povesť opakovanú návštevníkom už desaťročia. Strom sa vraj presúva za svetlom tým, že na jednej strane kužeľa vytvára nové korene a na druhej staré opúšťa. Bodley a Benson túto hypotézu sformulovali už v roku 1980, ale nijaké priame pozorovanie ju nikdy nepotvrdilo. ⁷

Poznávacie znaky

Kužeľ podperných koreňov je najvýraznejším znakom Socratea exorrhiza. Kužeľovité ostnaté hnedosivé korene držia bázu kmeňa nad lesnou pôdou. Štíhly hladký kmeň býva vysoký 15 až 20 m, má priemer 10 až 16 cm a výnimočné jedince presahujú 25 m. ^{4 1}

Najrýchlejšie rozlíšenie v teréne ponúka povrch samotných koreňov: na mladých rastlinách sú hladké a dužinaté, ale tvrdnú a pokrývajú sa ostňami, len čo kužeľ začne niesť hmotnosť dospelého kmeňa.

Valcovitá perovitá koruna nesie päť až osem modrozelených perovito zložených listov, dlhých takmer 2 m, s krátkou stopkou. Mladé rastliny majú lístky zoradené v jednej rovine podobne ako Howea, dospelé vo viacerých rovinách. Tento znak umožňuje odhadnúť vek aj bez počítania listových jaziev. ³

Jednodomá palma vytvára jedno až štyri biele súkvetia na rastlinu. Hladký elipsoidný plod má dĺžku približne 2,5 až 3 cm, priemer 1,5 až 2,5 cm a v zrelosti sa mení na žltkastohnedý. ⁴

Užitočná taxonómia

Rod Socratea, opísaný Hermannom Karstenom, dlho niesol viacero konkurenčných mien, kým sa ustálilo používanie mena podľa typového druhu. Medzi hlavné synonymá patria:

• Iriartea exorrhiza Mart., bazionymum s protológom z roku 1824
• Socratea durissima (Oerst.) H.Wendl., synonymum
• Socratea elegans H.Karst., synonymum
• Socratea albolineata Steyerm., synonymum
• Socratea orbignyana (Blume ex Mart.) H.Karst., synonymum
• Socratea philonotia (Barb.Rodr.) Benth. & Hook.f., synonymum

V rode Socratea sa dnes uznávajú tri odlišné druhy: S. exorrhiza, Socratea rostrata a Socratea salazarii. Staršia literatúra ich často zamieňa pre chýbajúce priame porovnanie koreňových kužeľov, ktorých hustota ostňov sa medzi druhmi výrazne líši. Dnešné prijaté meno, jediné stabilné v referenčných databázach, zostáva Socratea exorrhiza. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Od juhovýchodnej Nikaraguy cez Kostariku a Panamu siaha pôvodný areál do povodia Amazonky, do Kolumbie, Venezuely, Guyán, Ekvádoru, Peru, Bolívie a Brazílie. Palma rastie vo vlhkom nížinnom tropickom lese, ale vystupuje aj do podhorského lesa približne do 1 000 m nad morom. ^{3 5}

Na kmeňoch tejto palmy žije pozoruhodné spoločenstvo epifytov. Štúdia 118 jedincov v Paname zaznamenala 66 druhov epifytov a hemiepifytov z 15 čeľadí a machy pokrývali až 30 % povrchu niektorých kmeňov. Výraznejšie osídľovanie sa začína až okolo dvadsiateho roku, keď je kmeň dosť stabilný na nesenie hmotnosti nahromadených epifytov. ⁸

Mimo pôvodného areálu sa druh pestuje iba v zbierkach tropických skleníkov botanických záhrad. Mimo Strednej Ameriky a povodia Amazonky nie je známa nijaká naturalizovaná populácia. ³

Životný cyklus a rozmnožovanie

Najmä v miestnom suchom období nastáva kvitnutie, pri ktorom zabezpečujú opeľovanie chrobáky, predovšetkým nosániky rodov Phyllotrox a Mystrops, nie vietor. Jedna rastlina vytvára jedno až štyri biele súkvetia, z ktorých vznikajú plody zoskupené do súplodí. ³

Semeno dlhé približne 2 cm a vážiace okolo 3,5 g má obmedzenú klíčivosť, približne 45 %. Asi štvrtina vyklíčených semenáčikov neprežije prvé mesiace. Pekari bielopyské požierajú veľký podiel semien spadnutých na zem a priamo tak regulujú počet mladých rastlín. ³

Po vyklíčení sa koreňový kužeľ vyvíja postupne, ako mladý kmeň rastie do výšky bez výrazného hrubnutia. Keďže na mieste nemôže hrubnúť, strom to rok za rokom vyrovnáva rastom vyššie na nových koreňoch. Práve zvislý rast, a nie skutočný presun, vysvetľuje väčšinu pozorovaní, z ktorých vznikla povesť o chodiacej palme. ⁷

Využitie a riziká

Pozdĺžne štiepaný kmeň alebo kmeň vydlabaný na rúry tradične slúži na priečky, podlahy, stĺpy a palisády. Tvrdá trvanlivá kôra kontrastuje s mäkším vláknitým vnútrom. Listy pokrývajú dočasné strechy a otesané podperné korene sa používali aj na výrobu oštepov na lov pekari. ³

Zrelý žltkastohnedý plod sa miestne konzumuje a vrcholový púčik sa pripravuje ako zelenina s dobrou chuťou uvádzanou vo viacerých zdrojoch. Zber púčika je však ničivý: rastlina má jediný rastový vrchol a jeho odstránenie strom usmrtí, pretože už nedokáže vytvoriť nové listy ani vetvy. Nijaké údaje neuvádzajú známu toxicitu pre človeka alebo zvieratá. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pomenované záhradnícke kultivary tohto druhu nie sú zdokumentované. Zostáva predovšetkým lesnou rastlinou, nie domácou okrasnou palmou. Literatúra rozlišuje najmä nížinnú formu, najrozšírenejšiu a najlepšie opísanú, a menej zdokumentovanú podhorskú formu rastúcu do 1 000 m nad morom. ⁵

Najčastejšie zámeny spôsobujú ďalšie palmy s podpernými koreňmi z tribusu Iriarteeae, najmä Iriartea deltoidea. Celkovým habitusom pripomína Socratea exorrhiza, ale jej koreňový kužeľ má iný tvar a hustotu ostňov. V tom istom amazonskom lese žijú aj Euterpe precatoria a Oenocarpus bataua, dve podrastové palmy bez blízkeho príbuzenstva, ktorých silueta sa však z diaľky môže podobať. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Socratea exorrhiza (Mart.) H.Wendl.
• International Plant Names Index, záznam Socratea exorrhiza
• Useful Tropical Plants Database, Socratea exorrhiza
• Tropicos / Missouri Botanical Garden, záznam mena Socratea exorrhiza
• Inventaire National du Patrimoine Naturel (MNHN), Socratea exorrhiza
• NCBI Taxonomy, Socratea exorrhiza
• Bodley & Benson, 1980, Stilt-root walking by an iriateroid palm in the Peruvian Amazon, Biotropica
• Zotz & Vollrath, 2003, epiphyte load of a stilt-root palm, Journal of Tropical Ecology