Tuja riasnatá (Thuja plicata, Donn ex D.Don 1824)

Identita

Tuja riasnatá (Thuja plicata Donn ex D.Don, 1824) je vždyzelený ihličnan rodu Thuja z čeľade Cupressaceae. Anglicky sa nazýva aj Western redcedar. Je najväčším druhom rodu: v starých tichomorských pobrežných lesoch môže presiahnuť 60 m, kým príbuzná Thuja occidentalis dorastá nanajvýš približne do dvadsiatich metrov. ^{1 9}

Anglické meno western redcedar, doslova západný červený céder, môže mýliť. Tento strom nepatrí k pravým cédrom rodu Cedrus z odlišnej čeľade Pinaceae, ale do rodu Thuja. Latinské druhové meno plicata, teda zložená do záhybov, opisuje ploché, prekrývajúce sa usporiadanie šupinatých listov na sploštených vetvičkách. ^{4 9}

Pre pôvodné národy tichomorského pobrežia je to strom života. Drevo odolné proti hnilobe slúžilo na dlabané člny a totemové stĺpy, vláknitá kôra na odevy, povrazy a rohože. Na starých pobrežných sídliskách sa našli predmety z tujového dreva staré niekoľko tisíc rokov. ⁹

Poznávacie znaky

Úzka pyramídová koruna a kmeň rozšírený a ryhovaný pri báze charakterizujú najmä staršie stromy Thuja plicata. Pri pestovaní bežne dosahujú 20 až 40 m, najvyššie voľne rastúce jedince presahujú 60 m a priemer kmeňa sa môže približovať k 7 m. ^{2 3}

Lesklé zelené šupinaté listy pri rozotretí aromaticky voňajú. Tvoria ploché vetvičky s previsnutými a na koncoch mierne zdvihnutými špičkami; ich obrys sa niekedy prirovnáva k zopätým rukám. Na rube sú biele kresby v tvare motýľa, užitočný znak pri odlíšení od Thuja occidentalis, ktorej podobná kresba nie je taká výrazná. ^{4 5}

Vzpriamené šišky pripomínajú ružový púčik a merajú približne 1 až 1,8 cm. Skladajú sa len z ôsmich až dvanástich tenkých šupín. Pri dozrievaní, asi šesť mesiacov po jarnom opelení, menia zelenú farbu na svetlohnedú. ^{9 3}

Užitočná taxonómia

Pri druhu sa v POWO prijíma jediné meno, Thuja plicata Donn ex D.Don, uverejnené v roku 1824. V staršej záhradníckej a botanickej literatúre sa naďalej objavujú historické mená:

• Thuja gigantea Nutt.
• Thuja menziesii Douglas ex Endl.
• Thuja lobbii K.Koch
• Libocedrus gigantea H.Low ex Gordon
• Thuja occidentalis var. plicata (Donn ex D.Don) Loudon ex Hoopes (historické synonymum)

Stálym orientačným bodom zostáva prijaté vedecké meno. Záhradnícky obchod totiž pridáva ďalšiu vrstvu nejasností: mnohé kultivary na živé ploty vrátane veľmi predávaného kríženca Green Giant nesú iba obchodné označenie, ktoré nie vždy spresňuje ich botanický pôvod. ^{1 8}

Rod Thuja zahŕňa aj menšiu Thuja occidentalis, lepšie prispôsobenú kontinentálnemu chladu, a japonskú Thuja standishii. Všetky tri majú podobné šupinaté olistenie, ale Thuja plicata je z tejto trojice jediná prispôsobená miernemu, veľmi vlhkému prímorskému podnebiu severozápadu Tichomoria. ¹

Stanovište a rozšírenie

Od južnej Aljašky po severnú Kaliforniu sa pôvodný areál tiahne pozdĺž Kaskádového pohoria a pobrežných pohorí. Oddelená vnútrozemská populácia rastie v Britskej Kolumbii a na severe Idaha a Montany. Druh tu rastie iba v oblastiach s ročnými zrážkami nad 71 cm. ^{6 9}

Vďaka tolerancii tieňa sa tuja riasnatá usádza pod lesným zápojom a stáva sa klimaxovou drevinou vlhkých pobrežných lesov spolu s jedľovcom západným a duglaskou tisolistou. Osídľuje tiež svieže dná údolí a brehy vodných tokov približne do 1 100 m nad morom, na slnečných svahoch aj vyššie. ^{9 1}

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Thuja plicata ako najmenej ohrozený druh. Populácia sa považuje za stabilnú napriek intenzívnej komerčnej ťažbe dreva vo veľkej časti areálu. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarný vietor prenáša peľ z drobných samčích šištíc na samičie šištice toho istého stromu, pretože druh je jednodomý. Opeľovanie prebieha na jar a samičie šišky dozrievajú koncom leta, asi po šiestich mesiacoch. Zo zelených sa stávajú svetlohnedé, otvárajú sa a uvoľňujú malé okrídlené semená. ^{9 3}

Vek niektorých stromov v starých pobrežných lesoch Tichomoria presahuje tisíc rokov; jeden z najstarších overených jedincov údajne dosahuje približne 1 460 rokov. Jadrové drevo produkuje fungicídne tujaplicíny, avšak iba u starých stromov, takže mladé rastliny zostávajú oveľa zraniteľnejšie hnilobou. ⁹

Semenáč nedokáže verne zopakovať kultivar, akým je Green Giant. Pri rozmnožovaní preto prevažuje odrezkovanie polovyzretých vetvičiek odobratých koncom leta; zakorenenie trvá niekoľko týždňov až mesiacov. Výsev určený pre pôvodný druh naopak vyžaduje studenú stratifikáciu a vzchádzanie býva nepravidelné. ⁵

Využitie a riziká

Ľahké, mäkké, rovnovláknité drevo výnimočne odolné proti hnilobe dlho slúžilo na člny, strešné šindle a plotové stĺpy, dnes aj na vonkajšie obklady. Jeho hustota je približne o 30 % nižšia než pri drevinách používaných na stavbu lodí, napríklad mahagóne, a preto sa cení aj pri výrobe gitarových rezonančných dosiek. ⁹

Pôvodným národom tichomorského pobrežia poskytoval strom základ materiálneho života: kmene na dlabané člny a totemové stĺpy, vláknitú kôru na odevy, povrazy, rohože a vodotesné koše. Kôra sa tradične získavala v dlhých pásoch. Túto prácu vykonávali ženy, ktoré pritom niekedy vystupovali do výšky vyše desať metrov. ⁹

Olistenie nie je klasifikované ako toxické pre mačky a psy. Piliny a kôra bohaté na kyselinu plikatovú a tujón sú však doloženými alergénmi. Približne 5 % pracovníkov vystavených drevnému prachu dostane profesionálnu astmu, čo viedlo k obmedzeniam vývozu tejto dreviny v Spojených štátoch. ⁹

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ponuka drevín na živé ploty zahŕňa množstvo kultivarov. 'Atrovirens' má husté tmavozelené olistenie na kompaktné ploty; bujnejšia 'Excelsa' sa hodí na vysoké, rýchlo rastúce clony. 'Zebrina' má smotanovožlté pruhy a 'Whipcord' si zachováva nitkovité previsnuté juvenilné olistenie. Kríženec 'Green Giant', vzniknutý krížením s Thuja standishii, dnes dominuje severoamerickému trhu rýchlo rastúcich živých plotov. ^{3 4}

Najčastejšie sa zamieňa s Thuja occidentalis, v dospelosti výrazne menšou, s jemnejšími vzpriamenejšími vetvičkami a nižšími nárokmi na pôdnu vlhkosť. Cypruštek Chamaecyparis lawsoniana má podobné šupinaté olistenie, no pri rozotretí vonia inak a nesie guľovité šišky namiesto šišiek pripomínajúcich ružový púčik.

V teréne rýchlo rozhodne výška. Strom vyšší než 40 m nemôže byť Thuja occidentalis, ktorá sotva prekračuje dvadsať metrov. Šišky v tvare ružového púčika zas okamžite vylučujú Chamaecyparis lawsoniana.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Thuja plicata Donn ex D.Don
• Royal Horticultural Society, Thuja plicata – podrobnosti
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Thuja plicata
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Thuja plicata
• Plants For A Future, Thuja plicata
• USDA PLANTS Database, Thuja plicata (THPL) – profil rastliny
• IUCN Red List of Threatened Species, Thuja plicata – hodnotenie
• Tela Botanica / register bdtfx, Thuja plicata
• Wikipedia (en), Thuja plicata