Sansho (Zanthoxylum piperitum, (L.) DC. 1824)

Identita

Zanthoxylum piperitum (L.) DC., 1824, nazývaný aj sansho, je trváci ker rodu Zanthoxylum z čeľade Rutaceae, do ktorej patria aj citrusy. ^{1 4}

Bežné pomenovania vedú k pretrvávajúcej zámene s pravým čiernym korením, Piper nigrum, popínavou lianou z celkom inej čeľade Piperaceae. Mravčivý pocit sansho spôsobuje sanshool, alkaloid vlastný rodu Zanthoxylum, chemicky odlišný od piperínu, ktorý dáva čiernemu koreniu pálivú štipľavosť. ^{3 7}

Poznávacie znaky

Ker Zanthoxylum piperitum je opadavý a tŕnitý a pri pestovaní dosahuje výšku 1,5 až 3 m, často s rovnakou šírkou. Konáriky nesú pri báze každého listu pár pevných zahnutých tŕňov, bezprostredný rozlišovací znak oproti blízkym beztŕňovým rastlinám. ^{2 3}

Nepárno perovito zložené listy majú 5 až 9 párov lesklých tmavozelených oválnych lístkov s vrúbkovaným okrajom. Po pošúchaní vydávajú výraznú citrónovú a korenistú vôňu. Tú možno rozpoznať aj mimo obdobia kvitnutia či plodenia, keď nie sú dostupné iné znaky. ^{2 7}

Dvojdomosť druhu znamená oddelené samčie a samičie jedince. Drobné žltozelené kvety v pazušných vrcholíkoch s veľkosťou približne 5 mm sa otvárajú na jar. Na opelenej samici z nich na jeseň vznikajú maličké červené plody, tiež veľké asi 5 mm, ktoré pukajú a odhaľujú lesklé čierne semeno. ^{7 2}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Zanthoxylum piperitum (L.) DC., publikované v roku 1824. Opísaných bolo viacero foriem a variet, z ktorých niektoré zostávajú uznávané a iné boli prevedené do synonymiky:

• Zanthoxylum piperitum var. inerme Makino, botanická varieta
• Zanthoxylum piperitum f. hispidum Hayashi, botanická forma
• Zanthoxylum piperitum var. pubescens Nakai, botanická varieta
• Zanthoxylum piperitum var. spinosum Konta, botanická varieta

Rovnaký binóm Zanthoxylum piperitum publikovali ešte dvakrát iní autori: kombinácia Hookera a Arnotta z roku 1838 sa dnes hodnotí ako nelegitímna a Bennettovo meno z roku 1862 bolo nesprávne použité pre celkom iný prijatý druh. Totožný binóm tak môže podľa použitej publikácie označovať odlišné rastliny. Zapamätanie autora a roku, DC. 1824 pre prijatý druh, pomáha predísť omylu. ^{1 5}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzene rastie v Japonsku od Hokkaida po Kjúšu, na Kórejskom polostrove a podľa taxonomického spracovania aj v južnej Číne. Osídľuje kroviny, živé ploty a lesné okraje pahorkatín a stredohôr. ^{1 3}

Mrazuvzdornosť overená približne do −15 °C vysvetľuje pestovanie v záhradách mierneho pásma Európy a Severnej Ameriky. Zanthoxylum piperitum sa tu vysádza pre aromatické listy aj zber korenia. Mimo pôvodného areálu nie je pre druh zdokumentovaný invázny status. ^{2 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Pomalý rast si vyžaduje 5 až 10 rokov od výsevu po dospelý ker vysoký 1,5 až 3 m. Jarné kvitnutie pripadá podľa podnebia na apríl a máj a nastupuje, keď sa ku koncu dospievania prejaví pohlavie jedinca. Keďže samčie a samičie kvety rastú na oddelených kroch, osamotená samica bez samca v blízkosti každoročne kvitne, ale nenasadí ani jediný plod. ⁷

Ešte zelené semená zozbierané pred dozretím majú na korenie nezvyčajné chemické zloženie. Koncentrujú dva glukozidové deriváty sérotonínu v pozoruhodne vysokých množstvách, približne 0,29 % a 0,15 % suchej hmotnosti. Objav publikovaný v roku 2010 zostáva biochemickou zaujímavosťou rodu Zanthoxylum. ⁶

Na rozmnoženie sa používa výsev s približne 3 mesiacmi chladovej stratifikácie pred vzídením alebo odrezky z polovyzretých konárikov v júli a auguste. Koreňové výmladky, pri tomto výmladkovom druhu časté, sa odstraňujú koncom zimy, aby sa trs nerozširoval. ³

Využitie a riziká

Zo Zanthoxylum piperitum sa získava sansho, korenie zo sušeného a mletého oplodia. Je neodmysliteľnou zložkou japonskej zmesi shichimi togarashi a klasickým dochucovadlom grilovaného úhora kabayaki. Mladé výhonky nazývané kinome dochucujú polievky a jarné jedlá, kým ešte zelené plody sa pripravujú ako tsukudani v sójovej omáčke. ⁷

Kórejské chopi vzniká zo sušeného a mletého plodu a tradične ochucuje pikantné rybie polievky, napríklad maeuntang. Používalo sa dávno pred zavedením čili vo východnej Ázii. Na juhu krajiny sa aj niekoľko plodov vhadzovalo do jazierka na omráčenie drobných rýb pri love. Táto zdokumentovaná prax nenaznačuje toxicitu pre človeka. ⁷

Dostupné toxikologické údaje hodnotia rastlinu ako netoxickú pre mačky, psy a ľudí; pri koňoch zostávajú údaje neisté. Surové semená však môžu uviaznuť v hrdle a sťažovať prehĺtanie. Konzumujú sa preto vždy sušené, pražené alebo mleté, nikdy priamo surové. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Z hľadiska zberu sa odlišujú dve záhradnícke formy: Asakura zanshō (var. inerme), takmer bez tŕňov a uprednostňovaná v komerčných sadoch na uľahčenie zberu, a budō sanshō, špecialita prefektúry Wakajama s mimoriadne veľkými plodmi v strapcoch. ⁷

Najčastejšia zámena sa týka sečuánskeho korenia, ktoré poskytujú najmä Zanthoxylum bungeanum a Zanthoxylum simulans: rovnaký rod a rovnaký mravčivý pocit, ale odlišné druhy s oddelenými pôvodnými areálmi. V Kórei sa pridáva Zanthoxylum schinifolium, zdroj sancho, mena podobného chopi, ktoré však označuje celkom inú rastlinu. V záhrade aj pri kúpe pomôžu dve kontroly: citrónová vôňa pošúchaných listov a pár tŕňov pri báze každého listu.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Zanthoxylum piperitum (L.) DC.
• Royal Horticultural Society, Zanthoxylum piperitum
• Plants For A Future, Zanthoxylum piperitum
• International Plant Names Index, Zanthoxylum piperitum (L.) DC.
• NCBI Taxonomy, Zanthoxylum piperitum
• Yanase a kol., 2010, glukozidy sérotonínu izolované z nezrelých semien Zanthoxylum piperitum
• Wikipedia (EN), Zanthoxylum piperitum