Jedľa balzamová (Abies balsamea, (L.) Mill. 1768)

Jedľa balzamová (Abies balsamea) je severoamerický ihličnan z čeľade Pinaceae, pôvodný vo vlhkých boreálnych a jedľových lesoch Kanady a severovýchodu Spojených štátov. Spoznáte ju podľa plochých voňavých ihlíc a vzpriamených šišiek, ktoré sa rozpadajú priamo na strome. V Severnej Amerike patrí k najznámejším druhom vianočných stromčekov.

Čítať ďalej
Vedecký názovAbies balsamea
RodAbies
RadPinales

Jedľa balzamová, Balsam Fir, Canadian Fir, Balm of Gilead a Zhingob

Identita
Toxicita
Netoxická : ľudia vrátane detí, mačky, psy a zvieratá · Na overenie : kone
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Ihličnan · Strom
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
KanadaSpojené štáty
Biotop
Vlhké boreálne a jedľové lesy, rašeliniská, močaristé zníženiny aj priepustné svahy
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
4/10
Čas dozrievania
Pravidelné šišky od 20–30 rokov, dospelý kmeň približne v 40 rokoch
Rozmnožovanie
Výsev, Štepenie
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Slabá, plytké korene zvyšujú riziko vývratu pri búrkach
Vlhkosť
60–90 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Vlhká pôda, Výživná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Plné slnko až polotieň; mladé stromy znášajú tieň
Exteriér
Voľná pôda, Záhon
Vzhľad
Výška1500–2700 cmŠírka400–800 cm
Listy
ZelenáBiela
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — listy 1
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — listy 2
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — listy 3
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — listy 4
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kvety 1
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kvety 2
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kvety 3
Plody
FialováHnedáVeľkosť5–10 cm
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — plody 1
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — plody 2
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — plody 3
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — plody 4
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — habitus 1
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — habitus 2
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — habitus 3
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — habitus 4
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Hnedá
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kôra 1
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kôra 2
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kôra 3
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kôra 4
Jedľa balzamová (Abies balsamea): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Prirodzený areál jedle balzamovej siaha od Labradoru a Newfoundlandu po Albertu, na juh po Minnesotu, Wisconsin a Nové Anglicko a pozdĺž Apalačských vrchov až do Virgínie. V boreálnych lesoch osídľuje močaristé zníženiny aj dobre priepustné svahy ako pionierska alebo spoludominantná drevina. Mimo pôvodného areálu sa pestujú najmä trpasličie kultivary; druh zle znáša horúce a vlhké letá.

  • Pôvodná2
  • Kanada
  • Spojené štáty

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Jedľa balzamová (Abies balsamea (L.) Mill., 1768) patrí do čeľade Pinaceae a rodu Abies. V angličtine sa používa aj názov Balsam Fir. Carl von Linné ju najprv opísal ako Pinus balsamea; Philip Miller ju v roku 1768 preradil do rodu Abies a táto kombinácia zostáva prijatým menom. 1 2 V teréne pomôžu dve vlastnosti: ploché ihlice bez drevnatých vankúšikov a vzpriamené šišky, ktoré sa rozpadávajú na strome a nepadajú celé na zem.

Druhové meno balsamea aj slovenské pomenovanie pripomínajú voňavú živicu vytekajúcu z pľuzgierov v kôre kmeňa. Dlho sa zbierala pod obchodným názvom kanadský balzam. Na rovnaký znak odkazuje anglické meno Balm of Gilead, biblické pomenovanie, ktoré môže viesť k zámene s topoľom balzamovým (Populus balsamifera). Tento nepríbuzný strom totiž nesie rovnakú prezývku. 7 5

Poznávacie znaky

Úzka pyramídová až kužeľovitá koruna jedle balzamovej sa končí nápadným špicatým vrcholom. Strom bežne dosahuje 15–21 m, výnimočne sa uvádzajú jedince vysoké až 27 m. Šírka koruny býva 4–8 m, takže aj pri štíhlom obryse ide o veľký lesný strom. 4

Ploché a mäkké ihlice dorastajú do dĺžky 2,5 cm. Zvrchu sú lesklé a tmavozelené, na spodnej strane majú dva biele prieduchové pásy a husto obrastajú konárik. Po rozotretí uvoľňujú typickú živicovú vôňu spájanú s vianočnými stromčekmi. Farba spodnej strany a vôňa dopĺňajú tvar ihlice pri rozpoznávaní druhu. 4

Mladá kôra je hladká, sivohnedá a nesie početné živicové pľuzgiere. Už pri ľahkom dotyku z nich môže vytiecť lepkavá tekutina; staršia kôra hnedne a šupinatie. Valcovité šišky dlhé 5–10 cm sú najprv fialkasté a po dozretí hnedé. Na konárikoch stoja vzpriamene namiesto toho, aby z nich viseli. 4

Užitočná taxonómia

Prijaté meno Abies balsamea zahŕňa druh s dvoma botanickými varietami. Typová varieta sa označuje Abies balsamea var. balsamea. Druhá, Abies balsamea var. phanerolepis Fernald, pochádza z Apalačských vrchov, má nápadnejšie šiškové listene a dlho sa pokladala za prechodnú formu k jedli Fraserovej. 1

Pri čítaní starších prameňov sa možno stretnúť najmä s týmito menami:

  • Pinus balsamea L., pôvodné meno, teda bazionym
  • Abies balsamifera Michx., historické synonymum
  • Abies balsamea subsp. phanerolepis (Fernald) A.E.Murray, meno na úrovni poddruhu

Najistejším oporným bodom zostáva prijaté vedecké meno Abies balsamea. Rod Abies zahŕňa približne päťdesiat druhov ihličnanov severnej pologule. Od smrekov rodu Picea sa odlišujú ihlicami bez drevnatých vankúšikov a vzpriamenými šiškami, ktoré sa rozpadávajú priamo na strome. 2 9

Stanovište a rozšírenie

Od Labradoru a Newfoundlandu po Albertu sa rozprestiera prirodzený areál jedle balzamovej. Na juhu zasahuje do Minnesoty, Wisconsinu a Nového Anglicka a pozdĺž Apalačských vrchov až do Virgínie. Druh rastie v močaristých zníženinách aj na priepustných svahoch ako pionierska alebo spoludominantná drevina boreálnych a vlhkých jedľových lesov. 4 8

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Abies balsamea ako najmenej ohrozený druh. V celom severoamerickom areáli je stále hojná a široko rozšírená; nebola zistená hrozba, ktorá by znamenala nebezpečenstvo vyhynutia druhu. 6

Mimo pôvodného areálu sa pestujú najmä trpasličie kultivary. Jedľa balzamová zle znáša horúce a vlhké letá južnejších podnebných oblastí. Pestovanie smerom na juh za oblasťou zóny mrazuvzdornosti 5 sa preto neodporúča; samotná odolnosť voči zimnému mrazu ešte nevystihuje vhodnosť stanovišťa. 4

Životný cyklus a rozmnožovanie

Ako jednodomá nahosemenná rastlina vytvára jedľa balzamová oddelené samčie a samičie šištice na tom istom strome. Na jar prenáša peľ vietor. Vzpriamené šišky sa na jeseň rozpadávajú priamo na konároch a uvoľňujú okrídlené semená; na zem teda nikdy neopadávajú vcelku. 4

Rast tohto druhu je skôr pomalý. Plytký koreňový systém obmedzuje odolnosť stromu voči búrkam a zvyšuje riziko vývratu v porovnaní s ihličnanmi, ktoré vytvárajú hlboký hlavný koreň. Pri hodnotení odolnosti voči vetru je preto dôležité zohľadniť aj zakorenenie, nielen štíhlu korunu. 4 5

Druh sa rozmnožuje výsevom semien získaných zo zrelých šišiek, po predchádzajúcej studenej stratifikácii. Trpasličie kultivary ako Hudsonia sa štepia na podpník základného druhu. Tak sa zachováva ich kompaktný vzrast, ktorý pri generatívnom rozmnožovaní nemožno považovať za samozrejmý. 3

Využitie a riziká

Rezané vianočné stromčeky patria k najznámejším severoamerickým využitiam jedle balzamovej. Vyhľadáva sa pre výraznú živicovú vôňu a preto, že si po zrezaní dobre drží ihlice. Práve spojenie týchto dvoch vlastností jej dáva významné miesto medzi tamojšími vianočnými drevinami. 4

Živica zbieraná v lete z kôrových pľuzgierov poskytovala kanadský balzam, optické lepidlo s indexom lomu blízkym sklu. Používalo sa na prípravu mikroskopických preparátov aj ako tesniaci tmel na švy kôrových kanoe. Púčiky, vnútorná kôra a živica sa uplatňovali aj v tradičných prípravkoch pôvodných obyvateľov Ameriky proti nádche, kašľu a na rany. 5 7

Abies balsamea sa pri požití nepovažuje za toxickú pre človeka ani domáce zvieratá; opakovaný kontakt pokožky so živicou však môže dráždiť. Hlavným lesníckym rizikom je obaľovač Choristoneura fumiferana, ktorého pravidelné premnoženia spôsobujú stratu ihlíc a môžu usmrtiť celé porasty. 4

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Medzi záhradníckymi výbermi prevládajú trpasličie formy. Hudsonia tvorí nízky rozložitý vankúš bez šišiek a získala ocenenie Award of Garden Merit od RHS. Nana je dávno pestovaná guľovitá forma; Piccolo predstavuje veľmi kompaktný, vzácny miniatúrny kultivar. Tieto mená označujú záhradnícke výbery, nie ďalšie samostatné druhy. 3

Najčastejšie dochádza k zámene so smrekmi (Picea spp.). Tie majú pichľavé štvorhranné ihlice osadené na drevnatých výstupkoch, na rozdiel od plochých mäkkých ihlíc jedle balzamovej. Jedľa Fraserova (Abies fraseri), v minulosti chápaná ako jej varieta, sa líši viditeľnými šiškovými listeňmi a obmedzeným areálom v južných Apalačských vrchoch. 4

Anglické meno Balm of Gilead sa používa aj pre nepríbuzný topoľ balzamový (Populus balsamifera). Pri rozlišovaní týchto dvoch drevín preto nejednoznačnú prezývku spoľahlivo objasní až vedecké meno.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je jedľa balzamová jedovatá?

Pre ľudí ani domáce zvieratá sa nepovažuje za jedovatú. Iba živica môže pri dlhom kontakte podráždiť pokožku, čo je bežné pri mnohých živicových ihličnanoch.

Prečo je jedľa balzamová v Severnej Amerike obľúbeným vianočným stromčekom?

Výrazná živicová vôňa a dobré držanie ihlíc po zrezaní z nej robia vyhľadávaný rezaný vianočný stromček, podobne ako z blízkej jedle Fraserovej.

Je jedľa balzamová rovnaký druh ako jedľa Fraserova?

Nie. Abies fraseri je samostatný druh z južných Apalačských vrchov s nápadnejšími šiškovými listeňmi. V minulosti sa dlho zaraďoval ako varieta jedle balzamovej.

Ako odlíšiť jedľu balzamovú od smreka?

Jedľové ihlice sú ploché, mäkké a nevyrastajú z drevnatých vankúšikov. Smrekové sú pichľavé, štvorhranné a sedia na drobných drevnatých výstupkoch. Jedľové šišky stoja vzpriamene, kým smrekové visia a opadávajú celé.

Čo je kanadský balzam?

Je to obchodný názov živice jedle balzamovej, získavanej z pľuzgierov v kôre kmeňa. Index lomu podobný sklu z nej urobil tradičné lepidlo pri príprave mikroskopických preparátov.

Patrí jedľa balzamová medzi ohrozené druhy?

Nie, nejde o ohrozený druh. V severoamerickom areáli je stále hojná a široko rozšírená, hoci pravidelné premnoženia obaľovača Choristoneura fumiferana spôsobujú miestne odumieranie porastov.

Darí sa jedli balzamovej v záhradách južnejších oblastí mierneho pásma?

Úspech býva zriedkavý. Južne od zóny mrazuvzdornosti 5 zle znáša horúce a vlhké letá, preto sa tam uprednostňujú iné, lepšie prispôsobené ihličnany.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.