Rakkyo (Allium chinense, G.Don 1827)

Identita

Allium chinense (Allium chinense G.Don, 1827), známa najmä pod japonským názvom rakkyo, je cibuľovitá trvalka rodu Allium z čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae). Škótsky botanik George Don ju opísal v roku 1827. V Číne, Japonsku a vo Vietname sa stáročia pestuje pre malú chrumkavú cibuľku. ^{1 2}

Čínske označenie jiaotou a vietnamské cu kiệu pomenúvajú tú istú rastlinu, no spájajú sa najmä s jej kuchynským spracovaním. Na rozdiel od bežnej cibule nevytvára veľkú jednotlivú cibuľu: postupným delením vznikajú trsy drobných cibuliek. ^{4 2}

Poznávacie znaky

Kvitnúca rastlina meria 20 až 50 cm. Biela vajcovitá cibuľka dosahuje priemer 4 až 5 cm, spravidla až v druhom či treťom roku pestovania. ^{2 3}

Pri rozlišovaní od pažítky s okrúhlymi listami a cesnaku pažítkového s plochými listami pomáha trojhranný prierez. Tenké duté listy Allium chinense sú na dotyk zreteľne hranaté. ^{4 3}

Uprostred leta olistenie žltne a polieha, čo predstavuje sezónny odpočinok nezvyčajný medzi pestovanými druhmi Allium. Väčšina príbuzných zostáva počas teplého obdobia zelená. Na jeseň rast obnoví a vytvorí takmer bezlistý stvol s riedkym okolíkom približne dvadsiatich svetlofialových až ružovofialových kvietkov. ^{4 2}

Užitočná taxonómia

Opis z roku 1827 nesie meno Allium chinense G.Don. Rod Allium sa kedysi zaraďoval do čeľade Liliaceae, neskôr Alliaceae; dnes patrí do Amaryllidaceae, podčeľade Allioideae. Neskoršie homonymum Allium chinense Maxim. (1859) je neoprávnené meno a nemožno ho zamieňať s prijatým názvom. Medzi hlavné synonymá patria:

• Allium bakeri Regel – historické synonymum
• Allium bodinieri H.Lév. & Vaniot – historické synonymum
• Allium martini H.Lév. & Vaniot – historické synonymum
• Allium exsertum G.Don – historické synonymum
• Caloscordum exsertum (G.Don) Herb. – historické synonymum
• Allium splendens Miq. – neoprávnené meno

Obchodné označenie bakeri môže zavádzať. V Severnej Amerike sa stále používa pre formu s tenšou cibuľkou, dnes však označuje rovnaký druh ako ázijské rakkyo. ¹

Stanovište a rozšírenie

Domovinou Allium chinense je južná Čína až po Chaj-nan, vrátane pásu provincií od Che-nanu cez Chu-nan a Kuang-tung po Kuang-si. Odtiaľ sa pestovanie tejto zeleniny rozšírilo do ďalších oblastí východnej Ázie. ^{1 4}

Dlhodobé pestovanie ako zeleniny a koreniny viedlo k splaneniu mimo pôvodného areálu, v miernej Ázii aj v Severnej Amerike. Rastliny občas unikajú zo záhrad na úhory a slnečné svahy. ^{4 5}

Nevyhnutným predpokladom rastu je plné slnko; v tieni druh nerastie. Znáša vápenaté, piesočnaté aj hlinité pôdy, ak dobre odvádzajú vodu, a mrazy približne do −20 °C. ^{2 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rytmus rastu tohto druhu sa od ostatných pestovaných Allium líši. Listy rastú na jar, v letnej horúčave poliehajú a žltnú a na jeseň znovu vyrastajú. Kvitnutie nasleduje v auguste a septembri na takmer holých stvoloch. ^{4 2}

Okolík obsahuje približne dvadsať drobných fialových kvetov, ale životaschopné semená vznikajú zriedka. Keďže výsev je neistý, rozmnožovanie prebieha takmer výlučne delením dcérskych cibuliek, keď sa pôvodná cibuľka prirodzene rozdelí. ^{3 4}

Na záhone dorastá cibuľka do predajnej veľkosti za dva až tri roky. Pestovatelia často zberajú už na konci prvého leta, aby získali jemnejšie a tenšie cibuľky vhodné na nakladanie. ^{5 2}

Využitie a riziká

Najväčší význam má Allium chinense v kuchyni. Chrumkavé cibuľky rakkyo sa jedia surové aj tepelne spracované; majú výraznú, no málo štipľavú cibuľovú chuť. Jedlé sú aj mladé listy, kvety a mladé plody. Najčastejšie sa cibuľky nakladajú do sladkokyslého nálevu: v Japonsku sprevádzajú karí, vo Vietname sa pripravujú ako cu kiệu na lunárny nový rok. ^{2 4}

V čínskej tradičnej medicíne sa cibuľky používajú aj ako tráviace tonikum, napríklad pri pocite tlaku na hrudi či črevných ťažkostiach. Ide o ľudové využitie, ktoré nenahrádza odborné lekárske posúdenie. ^{5 2}

Pre ľudí jedlá rastlina zostáva jedovatá pre domáce zvieratá. Sírne zlúčeniny typické pre rod Allium môžu po požití spôsobiť u mačiek, psov a koní hemolytickú anémiu, vracanie, tmavý moč a slabosť. ⁶

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pestovanie sa sústreďuje najmä na botanickú formu, bez veľkého množstva pomenovaných kultivarov. Meno Allium bakeri sa v severoamerickom obchode používa pre tenkocibuľkovú formu, dnes synonymnú s týmto druhom. Označenie cu kiệu zasa patrí vietnamskej kuchynskej príprave, nie samostatnému kultivaru. ¹

K zámenám dochádza najmä s ďalšími drobnými východoázijskými druhmi Allium:

• Allium tuberosum má ploché listy a biele kvety;
• Allium schoenoprasum, pažítka, má okrúhle duté listy a ružové kvety;
• Allium bakeri je historické synonymum, hoci sa niekedy predáva ako samostatný druh.

Spoľahlivú kombináciu znakov tvoria trojhranné listy, malá okrúhla cibuľka zbieraná v lete a neskoré fialové kvety na takmer holom stvole. Spolu potvrdzujú identitu rastliny predávanej ako rakkyo. ^{4 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Allium chinense G.Don
• Plants For A Future, Allium chinense (rakkyo)
• Royal Horticultural Society, Allium chinense
• Chicago Botanic Garden, Allium chinense (rakkyo, čínska pažítka)
• UF/IFAS Extension EDIS, Rakkyo — Allium chinense G.Don. (HS654)
• ASPCA, Chives (Allium) záznam o toxicite
• Encyclopaedia Britannica, pažítka (Allium)