Pichliač roľný (Cirsium arvense, (L.) Scop. 1771)

Identita

Pichliač roľný (Cirsium arvense (L.) Scop., 1771) zaujme predovšetkým vzpriamenou neokrídlenou byľou, ktorá ho odlišuje od väčšiny ostatných európskych bodliakov. Patrí do rodu Cirsium v čeľadi Asteraceae a po uchytení sa na poli opakovane obnovuje. Plants of the World Online uznáva kombináciu, ktorú Giovanni Antonio Scopoli publikoval v roku 1771 na základe bazionyma opísaného Carlom von Linném. ^{1 2}

Rodové meno Cirsium vychádza z gréckeho kirsos, ktoré označuje kŕčovú žilu. Korene viacerých druhov rodu sa kedysi používali v odvaroch pri žilových ochoreniach a toto historické využitie sa zachovalo vo vedeckom názve. Druhové meno arvense znamená „z obrábaných polí“, čím priamo odkazuje na jeho typické stanovište. ³

Anglické označenie Canada Thistle je napriek rozšírenému používaniu zavádzajúce. Pichliač roľný nepochádza zo Severnej Ameriky. Bol tam zavlečený z Európy, pravdepodobne už v 17. storočí ako prímes osiva poľnohospodárskych plodín. Toto meno teda nevypovedá o prirodzenom pôvode druhu. ⁶

Rozpoznávanie

Na vzpriamenej byli pichliača roľného chýbajú po celej dĺžke krídla aj ostne. Tento znak býva pri rozlišovaní od iných bodliakov viditeľný už na prvý pohľad. Rastlina bežne dosahuje 30 až 150 cm. Striedavé listy sú laločnaté a ostnaté, na vrchnej strane sivozelené, na spodnej svetlejšie až plstnaté. ^{5 4}

Drobné úbory s priemerom 10 až 22 mm majú fialovú až bledopurpurovú farbu. Zoskupujú sa do hustého chocholíka, zatiaľ čo mnohé veľké bodliaky nesú jednotlivé úbory na koncoch bylí. Pri určovaní je preto užitočné sledovať veľkosť úboru spolu s jeho usporiadaním, nie iba farbu kvetov. ⁷

V rámci astrovitých ide o nezvyčajný prípad funkčnej dvojdomosti: samčie a samičie úbory sa vyvíjajú na samostatných jedincoch. Samičie kvety majú slabú vanilkovú vôňu. Samčie kvety takto nevoňajú, zato vytvárajú veľké množstvo peľu. ⁷

Taxonómia

Kombinácia Cirsium arvense (L.) Scop., ktorú prijíma WCVP, vznikla presunom medzi rodmi. Linné rastlinu najprv opísal v rode Serratula. Giovanni Antonio Scopoli ju následne v roku 1771 preradil do rodu Cirsium, pod ktorým sa uvádza dodnes. ¹

Dve variety sa rozlišujú najmä podľa ochlpenia listov. Cirsium arvense var. arvense sa vyskytuje na väčšine územia Európy. Skôr južne rozšírená Cirsium arvense var. incanum (S.G.Gmel.) Ledeb. má listy hustejšie plstnaté. ¹

WCVP k tomuto taxónu priraďuje aj početné historické synonymá vrátane Cirsium arvense var. setosum (Willd.) Hohen. a Cirsium arvense var. vestitum Wimm. & Grab.. Tieto mená zachytávajú predovšetkým miestne rozdiely v ochlpení; neoznačujú samostatné druhy. ¹

Biotop a rozšírenie

Mierna Eurázia a severozápadná Afrika tvoria podľa WCVP prirodzený areál tohto druhu. Zahŕňa aj metropolitné Francúzsko, kde INPN zaznamenáva pichliač roľný od nížin po subalpínsky stupeň. Rastie tam na lúkach, v poľných kultúrach, na rumoviskách a popri cestách. ^{1 2}

Z Európy sa pravdepodobne už od 17. storočia šíril s kontaminovaným osivom. Dnes je vedený ako invázna burina v 42 štátoch USA a 13 kanadských provinciách či teritóriách, ako aj v Austrálii, na Novom Zélande a v Japonsku. Ide o postavenie mimo pôvodného areálu, ktoré sa líši od jeho prirodzeného výskytu v Európe. ⁶

Výskum uskutočnený v Colorade zistil nepriamu úmernosť medzi častosťou pichliača roľného a rozmanitosťou okolitej pôvodnej vegetácie. Pozorovanie súvisí s jeho schopnosťou po uchytení vytláčať miestnu flóru, pričom výraznejší výskyt sprevádza nižšia rozmanitosť pôvodných rastlín. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dlhé vodorovné korene sa rozrastajú niekoľko metrov od pôvodného jedinca a dopĺňajú ich hlbšie zvislé korene. Napriek rozšírenej predstave rastlina nevytvára pravé pakorienky. Nové byle vznikajú z adventívnych púčikov priamo na koreňoch, čo je podstatné pre pochopenie jej vytrvalosti po zásahu do pôdy. ^{7 5}

Priemerná produkcia jedného jedinca predstavuje 1 530 semien. V priaznivých podmienkach ich môže niesť až približne sto úborov na jednej byli. Každá nažka má perovitý chocholec umožňujúci šírenie vetrom, no vzdialenosť od materskej rastliny zriedka presahuje niekoľko desiatok metrov. ⁷

Vegetatívna obnova z koreňových úlomkov sa spája s veterným šírením semien. Práve táto dvojitá stratégia vysvetľuje, prečo jednorazové vytrhnutie alebo pokosenie často zlyhá. Aj malý úsek koreňa ponechaný v zemi môže obnoviť celú kolóniu, hoci nadzemná časť predtým zdanlivo zmizla. ^{5 4}

Využitie a riziká

Okrasné pestovanie pichliača roľného sa neodporúča. Dôležitejšie je rozpoznať prízemnú ružicu a zasiahnuť ešte pred kvitnutím. PFAF uvádza tradičnú prípravu olúpaných mladých výhonkov podobne ako špargle, ako aj niekdajšie používanie koreňa ako posilňujúceho a močopudného prostriedku. ³

Súčasné databázy nedokladajú toxicitu pre psy, mačky ani ľudí. Hlavným rizikom zostávajú ostne, ktoré pri dotyku mechanicky dráždia. Pri koňoch je situácia menej jasná: toxicita zostáva nedostatočne podložená a jednotlivé veterinárne zdroje ju opisujú rozdielne, preto nemožno túto neistotu zameniť za jednoznačné potvrdenie bezpečnosti. ⁴

Aj poľnohospodárska burina môže byť významnou potravou pre živočíchy. Úbory pichliača roľného poskytujú nektár mnohým motýľom a včelám. Semená bohaté na olej využívajú zrnožravé vtáky vrátane stehlíka, takže ekologická úloha rastliny presahuje jej nepriaznivé pôsobenie v porastoch plodín. ⁴

Regulácia a podobné rastliny

Biologická regulácia využíva tri organizmy cielené na pichliač roľný. Hrdza Puccinia punctiformis infikuje rastlinu systémovo a za niekoľko rokov môže znížiť populáciu o 43 až 81 %. Nosánik Larinus planus dokáže zničiť až 95 % semien v jednom úbore. Vyvíjajúce sa semená napáda aj mucha Orellia ruficauda. ⁵

Najbližšou častou zámenou je pichliač obyčajný (Cirsium vulgare). Jeho byľ nesie súvislé ostnaté krídla, ktoré pri Cirsium arvense chýbajú, a jednotlivé úbory sú oveľa väčšie než drobné chocholíkovito zoskupené úbory pichliača roľného. V štádiu ružice sa môžu podobať aj Cirsium palustre a Onopordum acanthium. Ani jeden však nemá rovnaký rozrastavý koreňový systém, ktorý tak sťažuje odstraňovanie pichliača roľného. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cirsium arvense (L.) Scop.
• INPN / MNHN, Cirsium arvense (L.) Scop., 1772
• Plants For A Future, Cirsium arvense
• North Carolina State University Extension, Cirsium arvense (Canada Thistle)
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Cirsium arvense
• IUCN Global Invasive Species Database, Cirsium arvense
• Tiley 2010, Biological Flora of the British Isles, Cirsium arvense, Journal of Ecology