Kolokvinta obyčajná (Citrullus colocynthis, (L.) Schrad. 1838)

Identita

Kolokvinta obyčajná (Citrullus colocynthis (L.) Schrad., 1838) je trváca rastlina rodu Citrullus z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae). Carl von Linné ju v roku 1753 prvýkrát opísal ako Cucumis colocynthis. Heinrich Adolph Schrader ju v roku 1838 preradil do rodu Citrullus, kde zostáva zaradená dodnes. ^{1 5}

Latinské colocynthis vychádza zo starogréckeho kolokynthē, ktoré už označovalo tekvicovité rastliny s okrúhlymi horkými plodmi. Anglické označenie bitter apple vystihuje ich chuť: na rozdiel od vodného či cukrového melóna dužina nesladne ani po úplnom dozretí a v surovom stave nie je požívateľná. ²

Poznávacie znaky

Chlpaté plazivé stonky kolokvinty obyčajnej nesú jednoduché úponky a za jednu vegetačnú sezónu bežne dorastajú do dĺžky 2,4 až 3 m. Dlaňovité listy sú hlboko členené na 3 až 7 lalokov a veľmi pripomínajú listy pestovaného melóna. Podľa samotných listov možno mladé rastliny ľahko zameniť. ^{2 3}

Pri rozlišovaní pomáha predovšetkým plod. Rastlina je jednodomá: žlté jednotlivé samčie a samičie kvety vyrastajú oddelene na tom istom jedincovi, ktorý bežne vytvorí 15 až 30 plodov. Hladký guľovitý plod s priemerom 5 až 10 cm sa pri dozrievaní mení zo zeleného na žlto mramorovaný. Biela hubovitá dužina obsahuje početné sivé ploché semená veľké asi 5 mm. ²

Pod pieskom ukladá vodu hľuzovitý hlavný koreň, vďaka ktorému rastlina prežíva aj niekoľko rokov extrémneho sucha. Jednoročné záhradné tekvicovité rastliny v takých podmienkach bez polievania chradnú už po niekoľkých týždňoch. ²

Užitočná taxonómia

V čeľadi Cucurbitaceae prijíma Plants of the World Online meno Citrullus colocynthis (L.) Schrad. Botanická literatúra uvádza aj viacero vnútrodruhových taxónov, z ktorých sa dnes väčšina považuje za synonymá: ¹

• Citrullus colocynthis subsp. insipidus (Pangalo) Fursa (synonymum)
• Citrullus colocynthis subsp. stenotomus (Pangalo) Fursa (synonymum)
• Citrullus colocynthis var. wenderothii Alef. (synonymum)

Za divého predka pestovaného melóna (Citrullus lanatus) sa kolokvinta obyčajná považovala dlho. Molekulárne analýzy ju však zaraďujú do geneticky odlišnej vetvy od melóna a jeho najbližších divých príbuzných. Pri hľadaní génov odolnosti z bezprostredného divého príbuzenstva melóna je preto potrebné rozlišovať tieto línie. ^{6 5}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie zahŕňa Stredomorie a Levantu, Turecko a Núbiu a pokračuje cez Saharu, severovýchodnú Afriku a Arábiu až do Pakistanu a Indie. ^{2 8}

Na piesočných púšťach, vo vyschnutých korytách vádí, na nevyužitých plochách a okrajoch ciest rastie od mora do výšky 1 500 m. Citrullus colocynthis znáša ročné zrážky iba 250 mm a priemerné teploty 15 až 28 °C, no poškodí ju aj najmenší mráz. ³

Po zavlečení za hranice pôvodného areálu kolokvinta obyčajná zdomácnela vo viacerých suchých oblastiach sveta. V Austrálii, kde pred zavlečením nikde voľne nerástla, je dnes evidovaná ako burina na narušených miestach a okrajoch ciest viacerých štátov. Jej status sa teda mení podľa oblasti. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

V teplej časti roka sa otvárajú žlté jednopohlavné kvety, oddelene na tom istom jedincovi. Krížové opelenie zabezpečuje hmyz; po oplodnení nasleduje tvorba plodov rozložená na niekoľko mesiacov až do jesene. ²

Klíčenie semien v púštnych, veľmi suchých pôdach býva nepravidelné. Plazivé stonky často pri kontakte s vlhkým pieskom zakoreňujú a šíria rastlinu účinnejšie než semená. Pri pestovaní naopak priamy výsev ľahko vzchádza, ak je dostatok tepla a vlhkosti. ⁷

Využitie a riziká

Zo sušených plodov bez semien vzniká rastlinná droga známa ako colocynthe, používaná od staroveku ako prudké preháňadlo. Toto použitie je nebezpečné: americká FDA zakázala predaj v Spojených štátoch v roku 1991, keďže už požitie asi jeden a pol lyžice prášku spôsobilo úmrtia. ⁴

V celej rastline sa nachádzajú kukurbitacíny, triterpény zodpovedné za horkosť aj toxicitu. U hospodárskych zvierat otrava spôsobuje hnačku, koliky a poškodenie pečene i obličiek. Pokusy ukázali, že denná dávka sušenej rastliny iba 0,5 až 10 g na kg živej hmotnosti zabije kozu za jeden až dva týždne. ³

Semená oddelené od dužiny a dôkladne tepelne upravené sa tejto toxicite vyhýbajú. Poskytujú olej, ktorý sa miestne používa na svietenie, výrobu mydla alebo v obmedzenej dávke vo výžive zvierat. Archeológovia našli semená kolokvinty na egyptských a blízkovýchodných lokalitách starých približne 3 800 rokov; ľudské využívanie rastliny siaha do neolitu. ^{7 2}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Uznaný záhradnícky kultivar kolokvinty obyčajnej neexistuje. Na rozdiel od melóna nebola šľachtená na priamu konzumáciu plodov a jej pestovanie zostáva viazané na agronomický a farmakologický výskum. ⁶

Najčastejšie sa zamieňa s pestovaným melónom (Citrullus lanatus), ktorého mladé rastliny majú veľmi podobné listy aj rast. Rozhoduje zrelý plod: pri kolokvinte nepresahuje priemer 10 cm a zostáva nepožívateľne horký, kým pri melóne výrazne narastá a pri dozretí sladne. Francúzsky názov „concombre amer“ môže tiež viesť k zámene s tekvičníkom striekavým (Ecballium elaterium), jedovatou tekvicovitou rastlinou s vystreľujúcimi plodmi, ktorá patrí do úplne iného rodu. ^{2 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Citrullus colocynthis (L.) Schrad.
• Plants For A Future, Citrullus colocynthis
• Feedipedia, kolokvinta (Citrullus colocynthis)
• PMC, Citrullus colocynthis (L.) Schrad., perspektívny farmaceutický zdroj
• Integrated Taxonomic Information System, Citrullus colocynthis (L.) Schrad.
• Journal of the American Society for Horticultural Science, genetická rozmanitosť púštneho druhu Citrullus colocynthis
• Purdue University NewCROP, Citrullus colocynthis
• GBIF, Citrullus colocynthis (L.) Schrad.