Tekvičník striekavý (Ecballium elaterium, (L.) A.Rich. 1824)

Identita

Tekvičník striekavý (Ecballium elaterium (L.) A.Rich., 1824) je jediným druhom rodu Ecballium v čeľadi Cucurbitaceae. Carl von Linné ho opísal už v roku 1753 ako Momordica elaterium. Achille Richard ho v roku 1824 preradil do rodu Ecballium a toto meno zostalo prijaté dodnes. ^{1 5}

Grécke ekballein, „vyhodiť von“, dalo meno rodu a priamo opisuje správanie zrelého plodu, ktorý pri najmenšom dotyku prudko vystrekne semená. Epiteton elaterium pôvodne označovalo sušenú šťavu plodu používanú od staroveku ako preháňadlo; až neskôr sa stalo súčasťou vedeckého mena rastliny. ⁶

Poznávacie znaky

Plazivé stonky Ecballium elaterium sú pokryté drsnými chlpmi, merajú 50 cm až 1,50 m a rozkladajú sa po zemi bez šplhania. V teréne rozhoduje jediný znak: na rozdiel od väčšiny Cucurbitaceae druh nemá nijaké úponky v žiadnej fáze rastu. ^{3 2}

Srdcovité hrubé listy sú sivozelené, s drsným povrchom a krátkymi chlpmi. Rastlina je jednodomá: bledožlté samčie kvety v malých strapcoch a jednotlivé samičie zvončekovité kvety s priemerom 18 až 20 mm rastú na tom istom jedincovi. ²

Vajcovitý plod s krátkymi ostňami meria 4 až 5,5 cm na dĺžku a približne 2,5 cm na šírku. V zrelosti sa pri slabom tlaku oddelí od stopky a prudko vystrekne šťavu so semenami, čo je veľmi nápadný určovací znak. ^{2 8}

Užitočná taxonómia

Akceptované meno Ecballium elaterium (L.) A.Rich. označuje jediný uznaný druh monotypického rodu Ecballium. Rozlišujú sa dva poddruhy: jednodomý Ecballium elaterium subsp. elaterium, rozšírený od Kanárskych ostrovov po Irán, a Ecballium elaterium subsp. dioicum (Batt.) Costich. Druhý je dvojdomý, so samčími a samičími jedincami oddelene, a obmedzuje sa na juh Pyrenejského polostrova a severozápad Afriky. ^{5 1}

V regionálnych flórach sa ešte objavujú synonymá z 19. storočia, najmä Ecballium officinale T.Nees, Ecballium officinarum Rich. ex M.Roem. a Ecballium purgans Schrad.. Všetky sa vzťahujú na to isté prijaté meno. ¹

Zaradením do radu Cucurbitales stojí druh pri pestovaných uhorkách, melónoch a tekviciach. Obsah kukurbitacínov v plode však dosahuje až 3,84 % suchej hmotnosti a výrazne prevyšuje pestované tekvicovité rastliny, pri ktorých sú tieto horké zlúčeniny pod 0,3 %. ⁶

Stanovište a rozšírenie

Od Kanárskych ostrovov po Irán, cez celé Stredomorie a severnú Afriku, sa rozkladá pôvodný areál tekvičníka. Osídľuje úhory, rumoviská, suché svahy a okraje ciest, takmer vždy na plnom slnku a chudobnej pôde. Holý povrch a dostatok svetla umožňujú rýchle klíčenie a pri chýbajúcej ustálenej vegetácii poskytujú voľný priestor bez konkurencie. ^{4 3}

Za hranice pôvodného areálu sa dostal ako záhradná zaujímavosť alebo náhodne pri dovoze dobytka. V Austrálii zdomácnel už na začiatku 20. storočia a podlieha tam regulačnej kontrole; zdomácnel aj v Kalifornii a ďalších oblastiach so stredomorským podnebím. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Od júna do augusta sa objavujú samčie a samičie kvety, pri typovom poddruhu oddelené, no na tom istom jedincovi. Plody následne dozrievajú od augusta do októbra, keď sa naplno uplatní ich vystreľovací mechanizmus. ²

Tesne pred vystrelením plod stráca objem a jeho nosná stonka sa zväčšuje: polomer narastie približne o 20 % a dĺžka o 45 %, hoci celok nezíska žiadnu hmotnosť. Kvapalina sa teda presúva z plodu do stonky, čo je mechanizmus prvýkrát zdokumentovaný pri tomto druhu. ⁸

Dotyk spôsobí odtrhnutie stopky približne za tridsať milisekúnd a plod vystrekne šťavu rýchlosťou asi 16 až 20 metrov za sekundu pri rozdiele tlakov okolo 1,7 baru. Semená dopadajú až 10 metrov od materskej rastliny, teda približne 250-násobok dĺžky plodu. ⁸

Využitie a riziká

Sušená šťava plodu, historicky nazývaná elatérium, slúžila vyše dvetisíc rokov ako silné preháňadlo proti opuchom obličkového alebo srdcového pôvodu. Takéto využitie uvádzajú aj niektoré tradičné tuniské, alžírske a turecké liekopisy. Bez prísneho lekárskeho dohľadu je nebezpečné, pretože predávkovania spôsobovali ťažké zápaly žalúdka a čriev, dokonca úmrtia. ⁶

Jedovatosť celej rastliny spôsobujú kukurbitacíny, horké triterpény sústredené najmä v plode. Šťava v oku vyvolá za niekoľko minút zápal spojoviek, opuch okolia očí a erózie rohovky. Zdokumentovaný prípad 70-ročného poľnohospodára si vyžiadal výplach a miestne kortikoidy; vyliečil sa za štyri dni. Náhodné požitie môže viesť k vracaniu, zrýchlenému pulzu a v krajnom prípade ku kŕčom. ^{7 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre Ecballium elaterium nie sú uznané záhradnícke kultivary. Je to planá rastlina, ktorá nebola šľachtená na okrasu ani na konzumáciu. ³

Najdôležitejšie je odlíšiť ju od mladých pestovaných tekvicovitých rastlín, napríklad Cucumis sativus či Cucurbita pepo. Tie rýchlo tvoria úponky, ktoré Ecballium elaterium nemá v žiadnom veku. Momordica charantia, do ktorej rodu kedysi patril bazionym tohto druhu, má pretiahnuté bradavičnaté plody bez vystreľovania. Citrullus colocynthis má rovnakú toxicitu spôsobenú kukurbitacínmi, ale vytvára guľatý plod, ktorý sa tlakom neotvára. ¹

Rozhodujúcim znakom zostáva správanie zrelého plodu: ak sa pri slabom dotyku odtrhne a vystrekne obsah, ide o tekvičník striekavý. Žiadna iná rastlina Stredomoria tento znak nezdieľa.

Hlavné zdroje

• International Plant Names Index (Kew), Ecballium elaterium (L.) A.Rich.
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Ecballium elaterium
• Plants For A Future, Ecballium elaterium
• USDA PLANTS Database, Ecballium elaterium (L.) A. Rich.
• USDA GRIN Taxonomy, rod Ecballium
• PMC, tekvičník striekavý – aktualizácia chemického a farmakologického profilu
• PMC, keratokonjunktivitída a opuch okolia očí po kontakte s Ecballium elaterium
• PMC, odhalenie mechaniky vystreľovania plodov tekvičníka