Starčekovec jastrabníkolistý (Erechtites hieraciifolius, (L.) Raf. ex DC. 1838)

Identita

Starčekovec jastrabníkolistý (Erechtites hieraciifolius (L.) Raf. ex DC., 1838) je jednoročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae) a rodu Erechtites. Slovenské pomenovanie sa viaže na podobnosť listov s jastrabníkmi; vo francúzštine sa pri tomto druhu používali aj pomenovania prirovnávajúce ho k divému šalátu. ^{1 2}

Linné ho pôvodne opísal ako Senecio hieraciifolius. Rafinesque ho neskôr preradil do rodu Erechtites a de Candolle toto zaradenie platne uverejnil v roku 1838. ^{1 9}

Anglické mená American burnweed, fireweed a pilewort pripomínajú ekológiu aj využitie rastliny. Prvé dve odkazujú na osídľovanie čerstvých spálenísk. Tretie súvisí s niekdajším používaním proti hemoroidom, po anglicky piles. ^{10 3}

Poznávacie znaky

Robustný trs starčekovca býva rozkonárený na viac stoniek a podľa úrodnosti pôdy a času klíčenia dorastá do výšky 40 cm až 3 m. Hrubá zelená dutá stonka sa pri dotyku ľahko láme, čo pomáha rastlinu rozpoznať ešte pred kvitnutím. ^{2 4}

Striedavé jednoduché listy sú dlhé 5 až 20 cm a široké 0,5 až 6,5 cm. Medzi jednotlivými rastlinami sa ich tvar výrazne mení, od nelaločnatého po hlboko laločnatý. Zubaté okraje povrchne pripomínajú divý šalát bez toho, aby naznačovali blízku príbuznosť. Dolné listy majú stopky, horné bývajú sediace a objímavé. Po rozotrení všetky časti uvoľňujú aromatický pach, ktorý väčšina pozorovateľov vníma ako nepríjemný; aj tento znak pomáha pri určovaní. ^{2 6}

Úbory nemajú jazykovité kvety. Tvoria ich iba žltkasté až krémovobiele rúrkovité kvety, niekedy ružovkasté. Od konca leta do jesene sa objavujú v metlinách na vrcholoch stoniek. Nahrádzajú ich tenké niťovité nažky s bielym páperistým chocholcom podobným púpave, ktorý umožňuje účinné šírenie vetrom. ^{5 4}

Užitočná taxonómia

Pre tento druh z čeľade Asteraceae prijíma POWO meno Erechtites hieraciifolius (L.) Raf. ex DC., uverejnené v roku 1838. ¹

Dlhá synonymika odráža niekdajšie zaraďovanie do viacerých rodov: Senecio hieraciifolius L. je pôvodný bazionym; ďalšie mená sú Neoceis hieraciifolia (L.) Cass. a Ptileris hieraciifolius (L.) Raf.. Podoba Erechtites hieracifolia (L.) Raf. zostáva častým pravopisným variantom v severoamerickej literatúre. ^{2 1}

Jednotlivé flóry uznávajú viacero botanických variet, napríklad E. hieraciifolius var. cacalioides a var. megalocarpus. Líšia sa najmä veľkosťou nažiek a stanovišťom. Patrí medzi ne pobrežná forma piesočnatých pláží a okrajov slanísk severovýchodnej Ameriky. ^{5 2}

Stanovište a rozšírenie

Severoamerický pôvodný areál sa rozprestiera od západu Newfoundlandu po Saskatchewan a na juh po južnú Floridu a východ Texasu. Ďalšie populácie sa nachádzajú na Antilách a v tropickej Amerike. ^{2 1}

Ako pionier narušených pôd osídľuje takmer všetky stanovištia okrem mimoriadne suchých: okraje ciest a železníc, priekopy, staveniská, rúbaniská a najmä čerstvé spáleniská. Oheň odstraňuje opad a priamo podnecuje klíčenie. Najväčšia početnosť býva rok po výraznom narušení; potom postupne klesá k pôvodnej úrovni, keď sa vegetácia opäť zapája. ^{2 6}

Z francúzskeho územia nie je potvrdená etablovaná populácia: v metropolitnom Francúzsku sa druh považuje za neprítomný. INPN označuje zriedkavé hlásenia z Korziky a Guadeloupu za chybné údaje. ⁸

Zavlečené populácie sa značne rozšírili a vo viacerých oblastiach sa správajú ako invázna burina, najmä na Havaji, v Číne, juhovýchodnej Ázii, Austrálii a na Novom Zélande. V strednej Európe druh nedávno osídlil niektoré rašeliniská Poľska, dovtedy považované za málo vhodné stanovištia. ^{2 3}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednoročný Erechtites hieraciifolius má kolový koreň a v najteplejších častiach areálu môže vytvoriť niekoľko generácií počas jednej vegetačnej sezóny. Na osvetlenej holej pôde rýchlo klíči a reaguje aj na drobné narušenie, napríklad vývrat stromu. ^{2 6}

Od konca leta do jesene kvitnú úbory s malým množstvom nektáru, ale s dostatkom peľu. Opeľujú ich predovšetkým osy, menej často včely a muchy z čeľade kuklicovité. ^{4 6}

Početné niťovité nažky každého úboru nesú biely chocholec. Vietor ich účinne roznáša na veľké vzdialenosti, čo urýchľuje návrat druhu na narušené plochy. Bylinožravé cicavce sa horkému, výrazne páchnucemu lístiu spravidla vyhýbajú, takže mladé rastliny trpia menším ohryzom. ⁶

Využitie a riziká

Všetky nadzemné časti starčekovca obsahujú pyrolizidínové alkaloidy poškodzujúce pečeň vrátane senecionínu a senecifylínu. Americká FDA na hepatotoxické riziko tejto skupiny látok výslovne upozorňuje. ⁷

Karibská tradičná medicína napriek tomu pozná odvar z čerstvých listov proti bolestiam žalúdka. Hodnotenia TRAMIL obmedzujú toto vnútorné užívanie striktne na najviac dva dni a výslovne ho kontraindikujú u tehotných a dojčiacich žien a detí mladších ako 12 rokov. ⁷

Viaceré severoamerické zdroje uvádzajú mladé listy ako jedlé surové aj varené. Ich výrazná korenistá chuť býva vnímaná ako nepríjemná. Vzhľadom na pyrolizidínové alkaloidy sa pravidelná ani dlhodobá konzumácia neodporúča. ^{10 7}

Poľnohospodárske ani okrasné využitie tento druh nemá a neslúži ani ako krmovina. V porastoch plodín a mladých lesných výsadbách sa reguluje kosením alebo vytrhávaním pred tvorbou plodov. Hustý porast totiž môže dočasne brzdiť ujímanie iných semenáčikov. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke kultivary Erechtites hieraciifolius neexistujú, pretože ide o divý, nikdy nedomestikovaný druh. Flóry rozlišujú iba prirodzené botanické variety, napríklad pobrežnú var. cacalioides zo slanísk. ⁵

Zdieľané anglické meno fireweed vedie k častej zámene s Chamerion angustifolium z čeľade Onagraceae. Táto trváca bylina s vysokými strapcami ružových kvetov sa v Severnej Amerike tiež nazýva fireweed. Rastliny spája osídľovanie spálenísk a časť ľudových mien, nie však stavba kvetov alebo toxicita. ³

Pri určovaní v teréne je pravdepodobnejšia zámena s inými ruderálnymi astrovitými rastlinami s rúrkovitými úbormi a nažkami s chocholcom, najmä s turicami rodu Erigeron. Rozkonárený trs, silný pach po rozotrení a veľmi premenlivé listy na jednej rastline starčekovec od bežných susedných druhov pomerne dobre odlišujú. ⁶

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Erechtites hieraciifolius (L.) Raf. ex DC.
• Wikipedia FR, Erechtites hieraciifolius
• Wikipedia EN, Erechtites hieraciifolius
• North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, Erechtites hieraciifolius
• Go Botany / Native Plant Trust, Erechtites hieraciifolius
• bplant.org, American Burnweed, Erechtites hieraciifolius
• TRAMIL, Erechtites hieraciifolius, farmakologický a bezpečnostný profil
• INPN / MNHN, Erechtites hieraciifolius (L.) Raf. ex DC., 1838
• VASCAN, databáza cievnatých rastlín Kanady, Erechtites hieraciifolius
• USDA PLANTS Database, profil Erechtites hieraciifolius