Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium, L. 1753)

Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium L., 1753) je dvojročná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae), pôvodná v Európe a západnej Ázii od Pyrenejského polostrova po Kazachstan a západné Himaláje. Biely vlnatý odev jej dodáva striebristý vzhľad. Mohutná stonka má súvislé ostnaté krídla a nesie veľké guľovité purpurové úbory. V ľudovej tradícii sa spája so škótskym heraldickým bodliakom, hoci na Britských ostrovoch nie je pôvodná.

Čítať ďalej
Vedecký názovOnopordum acanthium
RodOnopordum
RadAsterales

Ostropes obyčajný, Cotton thistle a Scotch thistle

Identita
Toxicita
Toxicita po požití nie je známa; ostne spôsobujú mechanické poranenia
Náročnosť údržby
Vysoká
Typ rastliny
Dvojročná rastlina · Ružica
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Dvojročná
Krajina pôvodu
FrancúzskoŠpanielskoGréckoKazachstan
Biotop
Úhory, okraje ciest, opustené pasienky a narušené, dusíkaté, suché až vápenaté pôdy na plnom slnku
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
5/10
Čas dozrievania
Prvý rok ružica, druhý rok kvitne od júna do septembra a potom odumiera
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Hrubá široko krídlatá stonka dobre odoláva vetru aj pri veľkej výške
Vlhkosť
30–60 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Vápenitá pôda, Priepustná pôda, Chudobná pôda, Narušená pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Plné slnko; znesie ľahký tieň
Exteriér
Okraj cesty, Lúka, Riadený úhor, Okraj poľa
Vzhľad
Výška150–300 cmŠírka50–150 cm
Listy
ZelenáBiela
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — listy 1
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — listy 2
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — listy 3
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — listy 4
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
FialováRužováVeľkosť2.5–6 cm
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kvety 1
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kvety 2
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kvety 3
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kvety 4
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
HnedáVeľkosť0.4–0.6 cm
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — plody 1
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — plody 2
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — plody 3
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — plody 4
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — habitus 1
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — habitus 2
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — habitus 3
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — habitus 4
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
ZelenáBiela
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kôra 1
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kôra 2
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kôra 3
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kôra 4
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Podľa WCVP siaha pôvodný areál od Európy cez západnú Áziu, od Pyrenejského polostrova po Sin-ťiang a západné Himaláje, s presahom do severozápadnej Afriky. Zahŕňa aj európsku časť Francúzska. Druh dnes zdomácnel na väčšine kontinentov, najmä v Spojených štátoch a Austrálii vytvára rozsiahle populácie.

  • Pôvodná4
  • Introdukovaná3
  • Invázna2
  • Európska časť Francúzska
  • Španielsko
  • Grécko
  • Kazachstan
  • Spojené kráľovstvo
  • Kanada
  • Nový Zéland
  • Spojené štáty
  • Austrália

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium L., 1753) je dvojročná rastlina rodu Onopordum z čeľade astrovité (Asteraceae). Rodové meno pochádza z gréckych slov onos (osol) a perdesthai (prdieť). Podľa starobylej tradície mali osly po spásaní rastliny výraznú plynatosť. 5 1

Druhové meno acanthium odkazuje na grécke akantha, tŕň, podľa ostnitých okrajov listov a zákrovných listeňov. Francúzske označenie „chardon aux ânes“, teda oslí bodliak, súvisí aj s tradičným podávaním mäsitého kvetného lôžka a báz listeňov bohatých na inulín oslom. 4 6

V ľudovej tradícii predstavuje ostropes obyčajný škótsky heraldický bodliak. Legenda hovorí o vikinskom útočníkovi, ktorého prezradil osteň pod bosou nohou. Druh však na Britských ostrovoch nie je pôvodný. Niektorí botanici tento symbol spájajú s druhom Cirsium vulgare, ktorý v Škótsku rastie, zatiaľ čo Onopordum acanthium tam bol zavlečený neskôr. 5

Poznávacie znaky

Nápadný rozlišovací znak tvorí biely vlnatý odev na celej rastline, na listoch aj stonke. Dodáva jej rovnomerne striebristú farbu a vysvetľuje anglické mená Cotton thistle a woolly thistle. 5 2

Bežná výška dosahuje 1,5 až 3 m. Mohutná stonka môže mať pri báze hrúbku až 10 cm a po celej dĺžke nesie súvislé ostnaté listové krídla široké 2 až 3 cm. Listy široké 10 až 50 cm sú hlboko laločnaté a lemované dlhými tuhými ostňami. 5 2

Guľovité úbory majú priemer 2,5 až 6 cm. Purpurové až ružové kvety obklopujú početné ostnaté zákrovné listene. Kvitnutie trvá od júna do septembra. 6 2

Užitočná taxonómia

Meno Onopordum acanthium L. prijíma databáza Plants of the World Online. Ide o typový druh rodu Onopordum; rod aj druh uverejnil Linné v diele Species Plantarum v roku 1753. World Checklist of Vascular Plants rozlišuje aj vnútrodruhové taxóny užitočné pri presnom určovaní:

  • Onopordum acanthium subsp. gautieri (Rouy) R.C.V.Douin, stredné a východné Pyreneje
  • Onopordum acanthium subsp. gypsicola Gonz.Sierra & al., opísaný zo Španielska
  • Onopordum acanthium subsp. ceretanum (Sennen) Arènes, takisto z Pyrenejí
  • Onopordum acanthium var. araneosotomentosum (Rech.f.) Parsa, opísaný z Iránu

Regionálne taxóny majú všeobecný vzhľad druhu, ale ich areály sú malé. Poddruh gautieri rastie len v stredných a východných Pyrenejach. Mimo takýchto oblastí zostáva pri určovaní hlavným východiskom nominátny poddruh acanthium, ktorý pokrýva väčšinu areálu. 1 5

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie podľa WCVP zahŕňa Európu a západnú Áziu od Pyrenejského polostrova po Sin-ťiang a západné Himaláje, s presahom do severozápadnej Afriky; patrí sem aj európska časť Francúzska. Druh osídľuje úhory, okraje ciest, opustené pasienky a narušené dusíkaté pôdy na plnom slnku. 1 5

Koncom 19. storočia sa mimo pôvodného areálu vysádzal ako okrasná rastlina. Rozsiahle populácie vznikli najmä v USA a Austrálii a výskyt sa dnes uvádza z takmer päťdesiatich krajín. V Utahu sa obsadená plocha za osem rokov viac než strojnásobila: z približne 6 070 hektárov v 17 okresoch v roku 1981 na vyše 22 540 hektárov v 22 okresoch v roku 1989. 7 8

Husté porasty vytvárajú takmer nepriechodnú bariéru pre ľudí aj hospodárske zvieratá. Obmedzenie prístupu na pastviny spôsobuje chovateľom v zasiahnutých oblastiach hospodárske straty. 7

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dvojročný životný cyklus je prísne monokarpický, rastlina teda po jedinom rozmnožení odumiera. Semená klíčia najmä na jeseň; klíčenie závisí od svetla a najlepšie prebieha pri povrchu pôdy. V prvom roku vznikne ostnatá vlnatá ružica bez kvetnej stonky a hlavný koreň prenikne hlbšie než 30 cm. 5 3

Po prezimovaní ružice vyrastie nasledujúcu jar kvetná stonka, ktorá kvitne od júna do septembra. Jediná rastlina môže vytvoriť 8 400 až 40 000 semien, ktoré vietor roznáša vďaka páperovitému chocholcu. 5

V pôdnej zásobe zostávajú zahrabané semená životaschopné 7 až 20 rokov. Jednorazové kosenie alebo vytrhávanie preto nestačí na odstránenie už usadenej populácie. 5

Využitie a riziká

Malé kvetné lôžko sa môže pripraviť ako náhrada artičoky, hoci čistenie je prácne. Mladé olúpané stonky nahrádzajú kardu a semená obsahujú približne 25 % jedlého oleja. Toxické účinky po požití nie sú zdokumentované. 3

Historické liečiteľstvo používalo šťavu proti rakovine a vredom a odvar z koreňa ako sťahujúci prostriedok. Kvitnúca rastlina bývala aj súčasťou prípravkov na podporu srdcovej činnosti. Novšie práce skúmali pôsobenie proti glioblastómu, ale nejde o zavedené liečebné využitie. 3 5

Hlavné riziko je mechanické. Tuhé ostne na stonke, listoch a zákrovných listeňoch dráždia pokožku a papule dobytka, ktorý sa rastline pri pasení vyhýba. Tým podporuje jej šírenie: ubúda konkurenčná vegetácia a na narušenej pôde sa ujímajú nové ružice. 2 7

Regulácia a zámeny

Kosenie či vytrhávanie v štádiu ružice je účinnejšie než neskorý zásah po raste kvetnej stonky. Ak sa tento termín nestihne, odstrihnutie úborov pri začiatku hnednutia bráni rozneseniu semien vetrom. Aj herbicídy účinkujú lepšie v štádiu ružice než po odkvitnutí. Pretrvávajúca pôdna zásoba semien vyžaduje viacročné zásahy. 7

Biologická regulácia prináša zmiešané výsledky. Nosánik Rhinocyllus conicus, zavedený na ničenie úborov, sa sám stal inváznym. Nosánik Trichosirocalus horridus, ktorý napáda koreňový krčok, vykazuje v Austrálii sľubné výsledky. 7

Najčastejšia zámena sa týka druhu Cirsium vulgare. Biely vlnatý odev ostropsa pokrýva celú rastlinu aj stonku, kým pri Cirsium vulgare sa sústreďuje na rub listov a ostnaté krídla stonky sú oveľa užšie. V štádiu ružice možno zameniť aj Carduus nutans s ovisnutým habitom a jednotlivými úbormi alebo Silybum marianum s bielo mramorovanými, ale nie vlnatými listami. 5

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je ostropes obyčajný jedovatý pre psy a mačky?

Toxicita po požití nie je u psov, mačiek ani ľudí zdokumentovaná. Skutočné riziko je mechanické a súvisí s tuhými ostňami na celej stonke aj listoch.

Je ostropes obyčajný skutočne symbolom Škótska?

Podľa rozšírenej tradície áno. Spája sa s legendou o vikinskom vojakovi, ktorého prezradilo pichnutie ostňa do bosého chodidla. Druh však nie je na Britských ostrovoch pôvodný; niektorí botanici túto úlohu pripisujú druhu Cirsium vulgare, ktorý v Škótsku skutočne rastie.

Ako odlíšiť Onopordum acanthium od Cirsium vulgare?

Biely vlnatý odev pokrýva pri Onopordum acanthium celú rastlinu vrátane stonky, kým pri Cirsium vulgare zostáva na rube listov. Ostnaté krídla stonky sú pri ostropse obyčajnom výrazne širšie.

Dá sa ostropes obyčajný jesť?

Áno, niektoré časti. Kvetné lôžko sa pripravuje ako náhrada artičoky, mladé olúpané stonky nahrádzajú kardu a semená poskytujú jedlý olej s obsahom približne 25 %.

Prečo je ostropes obyčajný invázny v USA a Austrálii?

Koncom 19. storočia bol zavlečený ako okrasná rastlina a bez pôvodných prirodzených nepriateľov vytvoril rozsiahle populácie. V Utahu vzrástla obsadená plocha z približne 6 070 hektárov v roku 1981 na vyše 22 540 hektárov v roku 1989.

Ako dlho zostávajú semená v pôde klíčivé?

Zahrabané semená môžu zostať životaschopné 7 až 20 rokov. Preto jediný rok kosenia alebo vytrhávania nestačí na odstránenie usadenej populácie.

Kedy zasiahnuť proti jeho šíreniu?

Najúčinnejší je zásah v štádiu ružice pred rastom kvetnej stonky. Ak sa to nestihne, pokosenie alebo odstránenie úborov pred otvorením zabráni šíreniu nažiek vetrom.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.