Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium, )


+32© fotografia
- fotografia 1 — (c) James Bailey, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by James Bailey · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Xavier · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Andrew R. · cc-by · iNaturalist
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium L., 1753) je dvojročná rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae), pôvodná v Európe a západnej Ázii od Pyrenejského polostrova po Kazachstan a západné Himaláje. Biely vlnatý odev jej dodáva striebristý vzhľad. Mohutná stonka má súvislé ostnaté krídla a nesie veľké guľovité purpurové úbory. V ľudovej tradícii sa spája so škótskym heraldickým bodliakom, hoci na Britských ostrovoch nie je pôvodná.
Čítať ďalejOstropes obyčajný, Cotton thistle a Scotch thistle
Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.
Plné slnko; znesie ľahký tieň




© fotografia
(c) James Bailey, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by James Bailey · cc-by-nc
Xavier · cc0
Andrew R. · cc-by
Taken May 18, 2013 by Tela Botanica − Genevieve BOTTI (cc-by-sa)
Taken May 29, 2014 by Tela Botanica − Dominique REMAUD (cc-by-sa)
Taken Jul 11, 2014 by Tela Botanica − Geneviève Botti (cc-by-sa)
Taken Jul 10, 2014 by Tela Botanica − Liliane Roubaudi (cc-by-sa)
Taken Jun 6, 2022 by Kai Best (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Podľa WCVP siaha pôvodný areál od Európy cez západnú Áziu, od Pyrenejského polostrova po Sin-ťiang a západné Himaláje, s presahom do severozápadnej Afriky. Zahŕňa aj európsku časť Francúzska. Druh dnes zdomácnel na väčšine kontinentov, najmä v Spojených štátoch a Austrálii vytvára rozsiahle populácie.
- Pôvodná4
- Introdukovaná3
- Invázna2
- Európska časť Francúzska
- Španielsko
- Grécko
- Kazachstan
- Spojené kráľovstvo
- Kanada
- Nový Zéland
- Spojené štáty
- Austrália
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Ostropes obyčajný (Onopordum acanthium L., 1753) je dvojročná rastlina rodu Onopordum z čeľade astrovité (Asteraceae). Rodové meno pochádza z gréckych slov onos (osol) a perdesthai (prdieť). Podľa starobylej tradície mali osly po spásaní rastliny výraznú plynatosť. 5 1
Druhové meno acanthium odkazuje na grécke akantha, tŕň, podľa ostnitých okrajov listov a zákrovných listeňov. Francúzske označenie „chardon aux ânes“, teda oslí bodliak, súvisí aj s tradičným podávaním mäsitého kvetného lôžka a báz listeňov bohatých na inulín oslom. 4 6
V ľudovej tradícii predstavuje ostropes obyčajný škótsky heraldický bodliak. Legenda hovorí o vikinskom útočníkovi, ktorého prezradil osteň pod bosou nohou. Druh však na Britských ostrovoch nie je pôvodný. Niektorí botanici tento symbol spájajú s druhom Cirsium vulgare, ktorý v Škótsku rastie, zatiaľ čo Onopordum acanthium tam bol zavlečený neskôr. 5
Poznávacie znaky
Nápadný rozlišovací znak tvorí biely vlnatý odev na celej rastline, na listoch aj stonke. Dodáva jej rovnomerne striebristú farbu a vysvetľuje anglické mená Cotton thistle a woolly thistle. 5 2
Bežná výška dosahuje 1,5 až 3 m. Mohutná stonka môže mať pri báze hrúbku až 10 cm a po celej dĺžke nesie súvislé ostnaté listové krídla široké 2 až 3 cm. Listy široké 10 až 50 cm sú hlboko laločnaté a lemované dlhými tuhými ostňami. 5 2
Guľovité úbory majú priemer 2,5 až 6 cm. Purpurové až ružové kvety obklopujú početné ostnaté zákrovné listene. Kvitnutie trvá od júna do septembra. 6 2
Užitočná taxonómia
Meno Onopordum acanthium L. prijíma databáza Plants of the World Online. Ide o typový druh rodu Onopordum; rod aj druh uverejnil Linné v diele Species Plantarum v roku 1753. World Checklist of Vascular Plants rozlišuje aj vnútrodruhové taxóny užitočné pri presnom určovaní:
- Onopordum acanthium subsp. gautieri (Rouy) R.C.V.Douin, stredné a východné Pyreneje
- Onopordum acanthium subsp. gypsicola Gonz.Sierra & al., opísaný zo Španielska
- Onopordum acanthium subsp. ceretanum (Sennen) Arènes, takisto z Pyrenejí
- Onopordum acanthium var. araneosotomentosum (Rech.f.) Parsa, opísaný z Iránu
Regionálne taxóny majú všeobecný vzhľad druhu, ale ich areály sú malé. Poddruh gautieri rastie len v stredných a východných Pyrenejach. Mimo takýchto oblastí zostáva pri určovaní hlavným východiskom nominátny poddruh acanthium, ktorý pokrýva väčšinu areálu. 1 5
Stanovište a rozšírenie
Prirodzené rozšírenie podľa WCVP zahŕňa Európu a západnú Áziu od Pyrenejského polostrova po Sin-ťiang a západné Himaláje, s presahom do severozápadnej Afriky; patrí sem aj európska časť Francúzska. Druh osídľuje úhory, okraje ciest, opustené pasienky a narušené dusíkaté pôdy na plnom slnku. 1 5
Koncom 19. storočia sa mimo pôvodného areálu vysádzal ako okrasná rastlina. Rozsiahle populácie vznikli najmä v USA a Austrálii a výskyt sa dnes uvádza z takmer päťdesiatich krajín. V Utahu sa obsadená plocha za osem rokov viac než strojnásobila: z približne 6 070 hektárov v 17 okresoch v roku 1981 na vyše 22 540 hektárov v 22 okresoch v roku 1989. 7 8
Husté porasty vytvárajú takmer nepriechodnú bariéru pre ľudí aj hospodárske zvieratá. Obmedzenie prístupu na pastviny spôsobuje chovateľom v zasiahnutých oblastiach hospodárske straty. 7
Životný cyklus a rozmnožovanie
Dvojročný životný cyklus je prísne monokarpický, rastlina teda po jedinom rozmnožení odumiera. Semená klíčia najmä na jeseň; klíčenie závisí od svetla a najlepšie prebieha pri povrchu pôdy. V prvom roku vznikne ostnatá vlnatá ružica bez kvetnej stonky a hlavný koreň prenikne hlbšie než 30 cm. 5 3
Po prezimovaní ružice vyrastie nasledujúcu jar kvetná stonka, ktorá kvitne od júna do septembra. Jediná rastlina môže vytvoriť 8 400 až 40 000 semien, ktoré vietor roznáša vďaka páperovitému chocholcu. 5
V pôdnej zásobe zostávajú zahrabané semená životaschopné 7 až 20 rokov. Jednorazové kosenie alebo vytrhávanie preto nestačí na odstránenie už usadenej populácie. 5
Využitie a riziká
Malé kvetné lôžko sa môže pripraviť ako náhrada artičoky, hoci čistenie je prácne. Mladé olúpané stonky nahrádzajú kardu a semená obsahujú približne 25 % jedlého oleja. Toxické účinky po požití nie sú zdokumentované. 3
Historické liečiteľstvo používalo šťavu proti rakovine a vredom a odvar z koreňa ako sťahujúci prostriedok. Kvitnúca rastlina bývala aj súčasťou prípravkov na podporu srdcovej činnosti. Novšie práce skúmali pôsobenie proti glioblastómu, ale nejde o zavedené liečebné využitie. 3 5
Hlavné riziko je mechanické. Tuhé ostne na stonke, listoch a zákrovných listeňoch dráždia pokožku a papule dobytka, ktorý sa rastline pri pasení vyhýba. Tým podporuje jej šírenie: ubúda konkurenčná vegetácia a na narušenej pôde sa ujímajú nové ružice. 2 7
Regulácia a zámeny
Kosenie či vytrhávanie v štádiu ružice je účinnejšie než neskorý zásah po raste kvetnej stonky. Ak sa tento termín nestihne, odstrihnutie úborov pri začiatku hnednutia bráni rozneseniu semien vetrom. Aj herbicídy účinkujú lepšie v štádiu ružice než po odkvitnutí. Pretrvávajúca pôdna zásoba semien vyžaduje viacročné zásahy. 7
Biologická regulácia prináša zmiešané výsledky. Nosánik Rhinocyllus conicus, zavedený na ničenie úborov, sa sám stal inváznym. Nosánik Trichosirocalus horridus, ktorý napáda koreňový krčok, vykazuje v Austrálii sľubné výsledky. 7
Najčastejšia zámena sa týka druhu Cirsium vulgare. Biely vlnatý odev ostropsa pokrýva celú rastlinu aj stonku, kým pri Cirsium vulgare sa sústreďuje na rub listov a ostnaté krídla stonky sú oveľa užšie. V štádiu ružice možno zameniť aj Carduus nutans s ovisnutým habitom a jednotlivými úbormi alebo Silybum marianum s bielo mramorovanými, ale nie vlnatými listami. 5
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Onopordum acanthium L.
- Royal Horticultural Society, Onopordum acanthium - ostropes obyčajný
- Plants For A Future, Onopordum acanthium
- Tela Botanica, BDTFX, Onopordum acanthium L.
- Wikipedia EN, Onopordum acanthium
- Wikipedia FR, Onopordum acanthium
- Invasive Species Info / USDA, profil ostropsa obyčajného
- USDA PLANTS Database, Onopordum acanthium (ONAC)
Časté otázky
Je ostropes obyčajný jedovatý pre psy a mačky?
Toxicita po požití nie je u psov, mačiek ani ľudí zdokumentovaná. Skutočné riziko je mechanické a súvisí s tuhými ostňami na celej stonke aj listoch.
Je ostropes obyčajný skutočne symbolom Škótska?
Podľa rozšírenej tradície áno. Spája sa s legendou o vikinskom vojakovi, ktorého prezradilo pichnutie ostňa do bosého chodidla. Druh však nie je na Britských ostrovoch pôvodný; niektorí botanici túto úlohu pripisujú druhu Cirsium vulgare, ktorý v Škótsku skutočne rastie.
Ako odlíšiť Onopordum acanthium od Cirsium vulgare?
Biely vlnatý odev pokrýva pri Onopordum acanthium celú rastlinu vrátane stonky, kým pri Cirsium vulgare zostáva na rube listov. Ostnaté krídla stonky sú pri ostropse obyčajnom výrazne širšie.
Dá sa ostropes obyčajný jesť?
Áno, niektoré časti. Kvetné lôžko sa pripravuje ako náhrada artičoky, mladé olúpané stonky nahrádzajú kardu a semená poskytujú jedlý olej s obsahom približne 25 %.
Prečo je ostropes obyčajný invázny v USA a Austrálii?
Koncom 19. storočia bol zavlečený ako okrasná rastlina a bez pôvodných prirodzených nepriateľov vytvoril rozsiahle populácie. V Utahu vzrástla obsadená plocha z približne 6 070 hektárov v roku 1981 na vyše 22 540 hektárov v roku 1989.
Ako dlho zostávajú semená v pôde klíčivé?
Zahrabané semená môžu zostať životaschopné 7 až 20 rokov. Preto jediný rok kosenia alebo vytrhávania nestačí na odstránenie usadenej populácie.
Kedy zasiahnuť proti jeho šíreniu?
Najúčinnejší je zásah v štádiu ružice pred rastom kvetnej stonky. Ak sa to nestihne, pokosenie alebo odstránenie úborov pred otvorením zabráni šíreniu nažiek vetrom.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.

