Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis, L. 1753)

Identita

Krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis L., 1753) je trváca bylina rodu Carlina z čeľade Asteraceae. Carl von Linné ho prvýkrát opísal v roku 1753 pod dodnes používaným binomickým menom. Latinské druhové meno acaulis znamená „bez byle“ a opisuje úbor sediaci priamo na listovej ružici. ^{1 2}

Rodové meno sa spája s legendou o Karolovi Veľkom. Keď cisár hľadal liek proti moru, vo sne ho vraj anjel vyzval vystreliť šíp do neba. Rastlina zasiahnutá šípom sa mala stať liekom a jej koreň sa údajne rozdával obyvateľstvu na potlačenie epidémie. ²

Poznávacie znaky

Prízemná ružica hlboko členených tŕnistých listov má priemer približne 20 cm a pri typickom poddruhu prilieha k zemi. Uprostred vyrastá jediný úbor s priemerom až 10 cm, sediaci alebo nesený krátkou byľou podľa poddruhu. ^{2 3}

Farba úboru v teréne pomáha odlíšiť krasovlas od podobného druhu Cirsium acaule, ďalšieho nízkeho bodliaka suchých lúk. Carlina acaulis má striebristý úbor, kým Cirsium acaule purpurový. Rozdiel umožňuje určenie aj bez podrobného skúmania listov.

Široké striebristé zákrovné listene usporiadané do hviezdy obklopujú stredový terč hnedožltých rúrkovitých kvetov. Pripomínajú korunné lupienky a zviditeľňujú úbor pre opeľovače aj z väčšej vzdialenosti. Sú hygroskopické: za vlhka alebo v noci sa zatvárajú a na slnku opäť otvárajú. Tento jav vysvetľuje prirovnanie k pastierskemu barometru. ²

Kvitnutie trvá približne 4 mesiace, od júna do septembra podľa nadmorskej výšky. Nížinné populácie kvitnú skôr než horské. Hrubý hlboký hlavný koreň ukotvuje rastlinu v kamenistej pôde a počas suchých liet čerpá vodu z hlbších vrstiev. ³

Užitočná taxonómia

Taxonomické spracovanie POWO/WCVP uznáva pri Carlina acaulis dva poddruhy:

• Carlina acaulis subsp. acaulis, so sediacim úborom priamo na ružici;
• Carlina acaulis subsp. caulescens (Lam.) Schübl. & G.Martens, s úborom na krátkej byli, pri tomto poddruhu vysokej 5 až 40 cm.

V botanickej synonymike zostávajú aj historické mená. Nemožno ich zamieňať za poddruh caulescens, ktorý sa predáva v škôlkach:

• Carlina subacaulis DC., historické synonymum;
• Carlina acaulis subsp. simplex (Waldst. & Kit.) Nyman, historické poddruhové meno;
• Carlina acaulis var. alpina Jacq., historické varietné meno.

Prijaté meno Carlina acaulis L. zostáva spoľahlivým určovacím bodom. Ide o jediný široko rozšírený druh rodu v Alpách a susedných pohoriach. ¹

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie zahŕňa pohoria strednej a južnej Európy od Španielska po Karpaty a podľa POWO až po Kaukaz. Krasovlas rastie na suchých lúkach, vápenatých pasienkoch a skalnatých miestach od nížin do 2800 m nad morom. ^{1 2}

Výrazná vápnomilnosť znamená, že kyslá alebo príliš bohatá pôda sťažuje zakorenenie a obmedzuje kvitnutie. Vo Švajčiarsku sa vyskytuje od Jury po centrálne Alpy a rozsah ochrany sa líši podľa kantónu. Vo Francúzsku upravujú zber viaceré regionálne predpisy, napríklad v Alsasku. Tieto údaje sa vzťahujú na uvedené územia. ^{5 4}

Za hranicami pôvodného areálu sa krasovlas pestuje v skalkách alpských záhrad severnej Európy, najmä v Spojenom kráľovstve. Invázne správanie sa neuvádza. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Semená s perovitým chocholcom klíčia na jar. Ružica potom rastie 3 roky alebo dlhšie, kým prvýkrát vykvitne. Preto mladá rastlina zo škôlky často ukazuje iba listovú ružicu bez viditeľného úboru. ³

Po letnom až jesennom kvitnutí sa suchý úbor zatvára a dlho zadržiava nažky s chocholcom, ktoré neskôr roznesie vietor. Usušený úbor zostáva cez zimu takmer neporušený, čo vysvetľuje tradičné vešanie tejto rastliny na dvere hospodárskych domov ako ozdoby. ²

Využitie a riziká

Mladé úbory zozbierané pred úplným otvorením sa varia a jedia podobne ako malé artičoky. Varené sú jedlé aj dužinaté kvetné lôžko a koreň. V Alpách sa s týmto využitím spája prezývka „poľovnícky chlieb“. ³

Koreň obsahuje silicu bohatú na karlinaoxid, antibakteriálnu látku tradične používanú ako močopudný prostriedok a pri prechladnutí. Izolovaný koncentrovaný karlinaoxid však vykázal laboratórnu toxicitu. Štúdia namerala LC50 10 µg/mL na embryách dania pruhovaného a zaznamenala vývinové chyby aj odumieranie kultivovaných ľudských buniek už pri nízkych dávkach. Autori uzavreli, že liečebný extrakt z krasovlasu sa pred použitím musí zbaviť karlinaoxidu. ⁷

Pri bežnom požití celej rastliny nie je uvádzaná toxicita pre ľudí ani domáce zvieratá. Doložená potreba opatrnosti sa týka koncentrovaných koreňových extraktov, kým tradičné využitie úborov alebo vareného koreňa predstavuje odlišný spôsob použitia. ⁷

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V predaji prevláda poddruh caulescens, označovaný aj ako carline argentée či weather thistle, a jeho výber 'Bronze' s bronzovými listeňmi a byľou vysokou až 40 cm. Pestuje sa v skalkách a na sušenie. Typická divá forma subsp. acaulis sa samostatne predáva zriedkavo. ⁶

Pri určovaní v prírode sa opakujú dve zámeny:

• Cirsium acaule tiež vytvára nízku ružicu, ale kvety má purpurové, nikdy striebristé;
• Carlina acanthifolia má často väčší úbor a mohutnejšie listy; vyskytuje sa najmä v Balkáne a Pyrenejach.

Rozhodujúci vizuálny znak predstavuje striebristá farba úboru Carlina acaulis, ktorú jej dva uvedené podobné druhy nemajú. Tento kontrast umožňuje rozlíšenie bez skúmania listov, ktoré sú si pri všetkých troch rastlinách často podobné.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Carlina acaulis L.
• Royal Horticultural Society, Carlina acaulis - alpine thistle, Charlemagne's thistle
• Plants For A Future, Carlina acaulis
• INPN / MNHN, Carlina acaulis L., 1753
• Info Flora, Carlina acaulis L.
• Info Flora, Carlina acaulis subsp. caulescens
• PMC, toxicita karlinaoxidu z koreňov Carlina acaulis, štúdia in vitro a in vivo