Borievka virgínska (Juniperus virginiana, L. 1753)

Identita

Borievka virgínska (Juniperus virginiana L., 1753) je ihličnan z čeľade Cupressaceae, pôvodný na východe Severnej Ameriky a mrazuvzdorný v zónach USDA 2 až 9. Anglické pomenovanie Eastern red cedar ju spája s cédrami, hoci do rodu Cedrus nepatrí. Toto prirovnanie vzniklo medzi anglickými osadníkmi, ktorým červenkasté voňavé drevo pripomínalo stredomorské cédre. ^{7 1}

Označenie Pencil cedar odkazuje na priemyselné využitie, ktoré už zaniklo. Mäkké jadrové drevo sa ľahko orezáva a do polovice 20. storočia tvorilo surovinu pre väčšinu ceruziek vyrábaných v Spojených štátoch. Tento názov preto opisuje využitie dreva a nevypovedá o botanickej príslušnosti k pravým cédrom. ²

Poznávacie znaky

Dva odlišné typy listov na tejto borievke sú dôležitejším znakom než samotný odtieň koruny. Strom zvyčajne dorastá do výšky 5 až 20 m a staré kmene majú priemer 30 až 100 cm. Mladé rastliny a zatienené vetvičky nesú pichľavé ihlice dlhé 5 až 10 mm. Na dospelých stromoch prevládajú protistojné, pritlačené šupiny dlhé 2 až 4 mm, ktoré vytvárajú husté modrasté olistenie. ^{6 7}

Hnedočervená borka sa odlupuje v dlhých vláknitých pásoch, takže pomáha pri určovaní aj mimo vegetačného obdobia. Druh je dvojdomý. Drobné samčie šištice koncom zimy uvoľňujú silne alergénny peľ. Samičie šištice sú dužinaté, podobné bobuliam, veľké 3 až 7 mm. Za 6 až 8 mesiacov dozrejú do modrofialova a pokryje ich voskový povlak. ⁶

Užitočná taxonómia

Meno Juniperus virginiana L. zahŕňa pomerne rozsiahlu botanickú a záhradnícku synonymiku. Pri čítaní botanických záznamov sa možno stretnúť najmä s týmito menami a varietami:

• Juniperus virginiana var. virginiana, typová varieta rozšírená vo vnútrozemí;
• Juniperus virginiana var. silicicola (Small) J.Silba, pobrežná forma juhovýchodného atlantického pobrežia a Mexického zálivu, niekedy hodnotená ako samostatný druh;
• Juniperus virginiana var. bermudiana (L.) Vasey, meno uvádzané v synonymike;
• Juniperus foetida var. virginiana (L.) Spach, ďalšie botanické synonymum.

Tam, kde sa areály variet virginiana a silicicola prekrývajú, dochádza k rozsiahlemu kríženiu. Aj preto niektoré regionálne flóry chápu Juniperus virginiana ako jediný druh so širokým ekologickým rozpätím. Pri určovaní je teda potrebné rátať s prechodnými znakmi medzi oboma formami. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Východne od Veľkých prérií siaha prirodzený areál od juhovýchodnej Kanady po Mexický záliv. Izolovaná časť zasahuje do mexického štátu Coahuila. Smerom na západ borievku virgínsku nahrádza Juniperus scopulorum, na juhozápade zasa Juniperus ashei. Tieto hranice pomáhajú vysvetliť aj časté zámeny medzi blízkymi druhmi. ^{1 7}

Ako výrazne pionierska drevina obsadzuje medzi prvými opustené prérie, staré pasienky a obnažené vápencové rímsy. Šírenie závisí do veľkej miery od vtákov. Chochláč americký požiera veľké množstvo dužinatých šištíc; semená po prechode jeho tráviacim traktom klíčia približne trikrát lepšie než semená, ktoré zostali na strome. ^{7 6}

Pravidelné prérijné požiare za bežných okolností rast borievky obmedzujú, pretože je na oheň citlivá. Nízke konáre dotýkajúce sa zeme umožňujú plameňom zachvátiť celý strom. Potláčanie požiarov počas posledného storočia tento pomer zmenilo. Borievka virgínska dnes zarastá rozsiahle územia Veľkých prérií a mení zloženie tamojších spoločenstiev prérijných vtákov. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Koncom zimy sa na samostatných samčích a samičích jedincoch objavujú rozmnožovacie šištice. Samčie produkujú veľké množstvo peľu, ktorý sa v tomto období zaraďuje medzi najvýznamnejšie respiračné alergény severoamerickej flóry. Dvojdomosť znamená, že samičia rastlina potrebuje na opelenie peľ zo samčieho jedinca. ⁷

Po opelení dozrieva každá samičia šištica 6 až 8 mesiacov a obsahuje jedno až štyri semená. Zimná stratifikácia a prechod tráviacim traktom vtákov pomáhajú prekonať ich dormanciu. Prirodzené klíčenie preto nebýva jednorazové, ale rozkladá sa do viacerých vegetačných období. ⁶

V záhradníctve sa kultivary rozmnožujú polovyzretými odrezkami, ktoré zachovávajú ich vlastnosti. Výsev je pomalší a potomstvo je premenlivé. Takáto genetická rozmanitosť je však výhodou pri ochranárskych výsadbách a pri zakladaní vetrolamov, kde nie je cieľom získať množstvo rovnakých jedincov. ^{4 5}

Využitie a riziká

Ružové až hnedočervené jadrové drevo je ľahké a trvanlivé aj v kontakte s pôdou. Dlho slúžilo na výrobu väčšiny drevených ceruziek, kým sa približne v 40. rokoch 20. storočia nevyčerpali využiteľné zásoby. Následne ho nahradilo drevo Calocedrus decurrens. Borievkové drevo sa stále používa na vnútorné obloženie truhlíc a skríň, pretože jeho vôňa odpudzuje mole. ^{7 2}

Z drevných triesok sa získava silica bohatá na alfa-cedrén, thujopsén a cedrol. Používa sa v parfumérii aj v prípravkoch odpudzujúcich hmyz. Dužinaté šištice možno v malom množstve konzumovať surové alebo varené. Ich živicová chuť je však menej cenená než chuť šištíc Juniperus communis, tradičnej suroviny na ochutenie ginu. ⁴

Hlavné toxikologické databázy označujú druh za netoxický pre mačky a psy. Miazga a silica napriek tomu pri dlhšom kontakte môžu podráždiť pokožku a sliznice. Pre ovocinárstvo je podstatné, že borievka virgínska predstavuje obligátneho striedavého hostiteľa hrdze. Huba potrebuje na uzavretie životného cyklu túto borievku a jabloň alebo hrušku, preto je blízkosť ovocného sadu problémom. ^{5 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Farba olistenia a tvar koruny odlišujú niekoľko známych kultivarov. Canaertii je stĺpovitý a tmavozelený, Grey Owl nízky, rozložitý a striebristosivý. Hillii má úzku vzpriamenú korunu a v zime sa sfarbuje purpurovo-bronzovo. Burkii vytvára modrozelenú pyramídovú korunu. Všetky štyri si zachovávajú rovnakú znášanlivosť vápenca a sucha ako pôvodný druh. ³

Najčastejšie prichádzajú do úvahy tieto zámeny:

• Juniperus scopulorum nahrádza borievku virgínsku západne od Veľkých prérií;
• Juniperus ashei rastie v Texase a na juhozápade areálu spôsobuje sezónnu alergiu označovanú anglicky ako cedar fever;
• Thuja occidentalis má ploché vejárovité vetvičky a drevnaté, nedužinaté šištice, ktoré sa pri bližšom pohľade od borievky zreteľne líšia.

Pri odlíšení borievky od tuje je tvar šištice spoľahlivejší než odtieň olistenia. Juniperus virginiana má dužinaté šištice podobné bobuliam, kým Thuja occidentalis nesie suché šištice s drevnatými šupinami. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Juniperus virginiana L.
• Royal Horticultural Society, Juniperus virginiana, drevo na ceruzky
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Juniperus virginiana
• Plants For A Future, Juniperus virginiana
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Juniperus virginiana
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Juniperus virginiana
• Encyclopaedia Britannica, borievka virgínska
• IUCN Red List, hodnotenie Juniperus virginiana